Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nosáň -a m. expr. človek s veľkým nosom

nosáň G a A -ňa pl. N a A -ne G -ňov m. (netopier)

nosáň -ňa pl. N -ni G -ňov m. (človek)

nosáň -ňa pl. N -ni G -ňov m. expr. ▶ človek s veľkým nosom; syn. nosáľ¹, nosáč¹: Naozaj. Karol mal pravdu. Som nosáň. Dlhonos, slon s chobotom! [J. Fekete] ▷ nosaňa -ne -ní ž.: spolužiaci sa jej posmievali, že je n.

nosáň expr. človek s veľkým nosom • expr.: nosáč • nosáľ

nosáň, -a m.

1. expr. (mn. č. -ni) nosatý človek, nosáľ;

2. zool. (mn. č. -ne) druh malých netopierov s výrastkom na nose (Rhynolophidae)

nosáň m. miest. strsl, čiast. zsl expr. nosatý človek: nosáň (Mošovce MAR, V. Bielice TOP); nosán (Hody GAL, Rišňovce HLO, Zem. Lieskové TRČ)