kancelár -a m. (v min., v niekt. štátoch i dnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie: kráľovský k., k. univerzity; spolkový k. v NSR a Rakúsku predseda vlády;
kancelársky1 príd.: k. úrad
kancelária -ie ž.
1. miestnosť na úradovanie; úrad: prijímacia k., k. riaditeľa; dopravná k. miestnosť (na stanici) na organizovanie dopravy; názov úradu: K. prezidenta Slovenskej republiky
2. inštitúcia s rozlič. spoloč. a i. poslaním: informačná, cestovná, stávková k.;
kancelársky2 príd.: k. stôl, k-a práca; k-e potreby na úradovanie (papier, ceruzky ap.)
kancelársky -ka -ke príd.
kancelársky1 -ka -ke príd. 1. hist., cirk. ▶ súvisiaci s kancelárom, najdôležitejším cirkevným hodnostárom biskupskej kúrie: k. zastupiteľ; kancelárska služba 2. polit., admin. ▶ súvisiaci s kancelárom, predstaviteľom vládnej a výkonnej moci, predsedom vlády: k. kandidát; k. plat; kancelárska suita; kancelárske kreslo úrad kancelára; kancelárske nariadenia
kancelársky2 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s kanceláriou, inštitúciou s rozličným spoločenským, ekonomickým, technickým a pod. zameraním; pracujúci v kancelárii: k. úradník, zamestnanec; k. praktikant, brigádnik; pomocná kancelárska sila; presne vykonávať kancelársku prácu; Nebude to také strašné, pán súdny kancelársky asistent. [R. Jašík]; pren. Ona je ako sivá kancelárska myš zahrabaná už roky v učtárni medzi papiermi. [Vč 1982] 2. ▶ súvisiaci s kanceláriou, miestnosťou; určený na prácu v kancelárii: k. papier; k. stôl, koberec; kancelárske kreslo; kancelárska stolička; k. písací stroj; kancelárske tlačoviny; výkonná kancelárska tlačiareň; predávať kancelárske potreby; kúpiť nový k. nábytok; prenajímať kancelárske priestory; kompletný softvérový balík kancelárskych aplikácií ◘ fraz. pejor. kancelárska krysa kto pracuje v kancelárii a obyč. má dobrú, nie príliš namáhavú prácu
kancelár -a m. ‹l› hist., polit. (v ranom stredoveku) vysoko postavený cirkevný hodnostár, (v stredoveku a v niektorých štátoch dodnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie (kráľovskej, prezidentskej, univerzitnej a i.); (predtým v Nemecku, v Rakúsku) ministerský predseda: ríšsky k.; spolkový k.; lord k. titul vysokého brit. ministra financií;
kancelársky1 príd.
kancelária -ie ž. ‹l›
1. miestnosť, pracovňa úradu; úradovňa; úrad; pren. zamestnanci úradu; súčasť názvu niektorých úradov: K. prezidenta republiky
2. súčasť názvov rozličných organizácií, podnikov: cestovná k.; Slovenská tlačová k.;
kancelársky2 príd.: k-e poznámky; k. úradník; k. jazyk ťažkopádne formulovaný; k. papier (predtým) bezdrevný písací; k. formát (papiera) (predtým) 34 × 42 cm
administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát
kancelársky p. administratívny, úradný 1
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
kancelár, -a m. titul vysokého úradníka v niektorých štátoch; prednosta kráľovskej kancelárie: kráľovský k.; ríšsky k. predseda vlády v starom Nemecku; spolkový k. predseda vlády v Nemeckej spolkovej republike; k. univerzity vysoká úradnícka hodnosť na niektorých univerzitách;
kancelársky príd.: k. úrad;
kancelárstvo, -a str. úrad kancelára
kancelária, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony; pracovňa administratívneho al. iného pracovníka: prijímacia k., k. riaditeľa; chodiť do k-ie; pracovať v k-ii;
2. v názvoch niektorých úradov al. inštitúcií: advokátska k., súdna k., informačná k., cestovná k., kráľovská k., Kancelária prezidenta republiky, Československá tlačová kancelária;
kancelársky príd.: k-á práca, sila, služba úradnícka; k-e miestnosti úradné; lingv. k. štýl, k-a reč typická pre úradný styk; k-e stroje; predaj k-ych potrieb papiera, ceruziek ap.; k. papier druh kvalitného papiera na písanie; k. formát papiera rozmerov 34x42 cm
kancelária ž. i kancelár m. (kancelárija) miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony: Aj kancelárija sa ftedi stavala (Detva ZVO); Keť son tovarišovau̯ po mestách, tan zme robeli veľa kancelárií (Pukanec LVI); Kancelárija okresného náčelňíka bola na poschoďí (Návojovce TOP); Ňeonďej sa a choj už do toho kancelára! (Čičmany ŽIL); Išli sme do kanceláru, f kancelári sedzeu̯ kasír (Sotina SEN); kancelárija (Prievidza); kancelársky príd.: kancelárske stoľi (Pukanec LVI)