vyhnať -ženie -ženú dok.
1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady; v. statok na pašu
2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu; bieda ho v-la do sveta; byť v-ný z rodiny
3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela; v. nepokoj, smútok
4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov; v. ceny, platy dohora
5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la; v. do kvetu
● nehodno ani → psa von v.; expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;
nedok. vyháňať -a