pásť pasie pasú nedok.
1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.
2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno; p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi
● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň; žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;
opak. pásať, pásavať -a
// pásť sa
1. kŕmiť sa pašou na pasienku: kravy, husi sa p-ú (na tráve)
2. expr. kochať sa: p. sa (očami) na peknej postave, na niečích rozpakoch
● expr. môže sa ísť p. je bez prostriedkov;
opak. pásať sa, pásavať sa -a
pásať -sa -sajú -sal, pásavať -va -vajú -val opak.
pásať sa -sa sa -sajú sa -sal sa, pásavať sa -va sa -vajú sa -val sa opak.
pásavať ↗ pásť
pásavať sa ↗ pásť sa
pásť pasie pasú pas! pásol pásla pasúc pasúci pasený pasenie nedok. 1. (čo) ▶ dozerať na hospodárske zvieratá na paši: p. kravy, jalovice; p. družstevné stádo; cez leto p. u starkej kozy, husi; Spolu sme pásli kone a chodili za dievčatami. [V. Pankovčín]; pren. hrub. Kde je Jožo? – Nepasiem ho. [J. Fekete] nestarám sa, kde je 2. expr. (po kom) ▶ horlivo hľadať niekoho, sliediť za niekým, prenasledovať niekoho: polícia pásla po tých, ktorí boli v kontakte s podozrivým; V istom čase pásli po tebe, hľadali ťa, na tvoju hlavu vypísali odmenu. [L. Mňačko]; [...] ten, čo ma chcel zabiť, si ma asi s niekým jednoducho poplietol. Že jednoducho pásol po niekom, na koho sa podobám! [J. Johanides] 3. expr. (po kom) ▶ mať, prejavovať záujem o niekoho, okázalo prejavovať náklonnosť, sympatiu k inej osobe: pásol po susede; Nevedela som, či mám byť rada, že po mne nepasie, alebo sa uraziť, že preňho nie som dostatočne zaujímavá. [Z. Šulajová]; Keď sme boli ôsmaci, pásol po nej totiž jeden deviatak. [VNK 2003] 4. expr. (po čom) ▶ s veľkým úsilím sa o niečo usilovať, chcieť získať (funkciu, postavenie), bažiť: pasie iba po peniazoch; mnohí pasú po moci; Chcú tvoju funkciu, pasú iba po nej! [P. Nagyová-Džerengová] 5. hrub. (koho) ▶ nútiť ženu na prostitúciu a mať z toho prospech: S Viktorom boli partneri, rovnocenní, nepásol ju a ona nebola... nebola kurva v tom zmysle, ako to beriete vy, muži! [D. Dán] ◘ fraz. ja som s tebou husi/kravy/svine nepásol nie sme si rovní (vekom, postavením, majetkom a pod.); odísť k Abrahámovi ovce/morky pásť zomrieť; pásť si oči/zrak na niekom, na niečom kochať sa niekým, niečím, tešiť sa pri pohľade na niekoho, na niečo; pásť okom/očami po niekom, po niečom a) obdivovať niekoho, niečo b) prezerať si (zmyselne, intenzívne) niekoho, niečo; pásť (si) brucho/bruchá a) dobre jesť, tučnieť b) obohacovať sa, materiálne sa (nezákonne) zabezpečovať ◘ parem. ja pán, ty pán, a kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja sme rovnocenní partneri ▷ opak. pásať -sa -sajú -sal, pásavať -va -vajú -val: cez leto pásavali ovce; Len ten starec, čo tam pásal kozy, hovoril po našom. [L. Ballek]
pásť sa pasie sa pasú sa pásol sa pásla sa pasúc sa pasúci sa pasenie sa nedok. ▶ (o zvieratách) kŕmiť sa obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod., spásať porast na paši: kravy, ovce sa pasú; na lúke sa pasie črieda koní; pri plote sa pásli kozy ◘ fraz. expr. môžem sa ísť pásť! som, ostal som bez finančných prostriedkov ▷ opak. pásať sa -sa sa sajú sa -sal sa, pásavať sa -va sa -vajú sa -val sa: kedysi sa tam pásal dobytok; Cez leto sa pásavali pri potoku kravy. [V. Šikula]
pásať i pásavať p. pásť
pásť, pasie, pasú, pásol nedok.
1. (čo) dozerať na statok al. hydinu na paši: p. ovce, kravy, husi; pasenie dobytka, oviec; Ja pán, ty pán, a kto bude svine pásť? (prísl.) ironicky vyjadruje záporný vzťah ľudí k tzv. podradným prácam
● hovor. Či som ja s tebou husi pásol?, s tebou som husi nepásol nie sme si rovní; expr. p. (si) brucho dobre jesť; expr. p. oči (na kom, na čom) obdivovať niekoho, niečo, so záľubou sa dívať na niekoho, na niečo; hovor. žart. ísť k Abrahámovi (pánbožkovi) morčence (húsky) pásť umrieť;
2. (za kým, za čím, po kom, po čom) striehnuť na niekoho, na niečo: Vidí, že ona už pasie za každým slovom od neho. (Kuk.) Imro pasie vraj po Zuzke. (Ráz.) Žandári jednostaj po nás pasú. (Pláv.);
opak. pásať i pásavať, -a, -ajú;
dok. k 1 napásť
|| pásť sa
1. (o zvieratách) živiť sa na paši obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod.: husi, sliepky, morky, ovce, kozy, kravy, kone sa pasú; pren. muchy sa pasú na cukre, na mäse lezú po potravinách a olizujú ich
● hovor. expr. môže sa ísť pásť (o človeku) je bez prostriedkov, v biede;
2. expr. (na čom) so záľubou pozorovať; kochať sa: Rada sa pasie na jeho mukách. (Kuk.) Balsazár sa lakotne pasie na tejto situácii. (Fig.) Pásol sa pohľadom na ich netrpezlivosti. (Zúb.);
opak. pásať sa i pásavať sa;
dok. napásť sa
pásať1 i pásavať1 nedok. 1. dozerať na zvieratá na paši, pásť: Ja som pásal (jalovinu) zo tri roki (Baďan BŠ); Tam im tráva nariasla a tak tan si choďievaľi pásaťi (V. Lom MK); Dokim je svetlo, pásáváme (Podmanín PB); Tot jeden pastír v léce pásau̯ (Vajnory BRA) 2. spiš, šar expr. biť: Tag ho pasal z remeňem jak psa (Dl. Lúka BAR); pasac dzecko (Studenec LVO) 3. spiš, šar expr. hltavo jesť: Šicko pasal do sebe, co ľem vidzel (Dl. Lúka BAR); Ej, aľe pašeš tote haluški! (Kendice PRE); pasac haluški (Studenec LVO)
pásavať sa p. pásť sa
pásavať1 p. pásať1
pásavať2 p. pásť
pásť sa nedok. 1. csl kŕmiť sa pašou na pasienku, živiť sa obhrýzaním rastlín (o zvieratách): Tuná sa nemá de pást (Likavka RUŽ); Kráuke sa nám pásle a mi za ňima zme sa poberaľi (V. Lom MK); Čiľkaj sa kozi už ľen pasú po tom holém pasienku (Podmanín PB); Cez leto sa husi pásli na strniščách (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Šak pás sa pásla, jag aj druhé husi, len ňepribrala (Lapáš NIT); Nažarte kravi śe ňechca pasc (Dl. Lúka BAR); Na luki śe paśe statek (V. Šariš PRE); Koza še najratši paše na krakoch (Kokšov-Bakša KOŠ) F. utri to, abi sa ťi na tom muchi ňepásľi! (Martin) - aby po tom neliezli; mali sa na čom oči pást (Lukáčovce HLO) - bolo na čo so záujmom, s pôžitkom hľadieť; ta śe možem isc pajsc (Záhradné PRE), jak tam ňidž ňezarobim, ta še možem isc pasc (Brezina TRB) - nebudem mať z čoho žiť, budem na mizine 2. zried. nalievať sa (o zboží): Koj na oves padá, to se povia, že se pase (Prihradzany REV) 3. expr. zried. mať výhody, bohatnúť: Aľeže śe teras paśeš, otkedi ce zrobiľi richtarom! (Závadka SAB); pásať sa2 i pásavať sa opak. k 1: Ofce sä pásavaľi hore, ľen o jedenástej prišľi na nocľach (Zábrež DK); Koze sa pásale o_camej časnej jari po samú pozňú esem, kim sa sňach ňenaváľau̯ (Čelovce MK); Na tonto brehu, tan sa pásávalo (Smolenice TRN)
pásať, pásať sa, pásavať, pásavať sa p. pásť