dadov i deda m. (dadóu) gem zastar. škôlka: Ďeti dávamo do dadóva (Kociha RS); Dzeci chodziľi do dedi (Vranov)
deda p. dadov
deda p. dedo1
dedo1 i deda m. (dzado) 1. zried. starý otec rodičov, praotec: ďedo (Prievidza) 2. zsl, vsl, zried. i strsl otcov al. matkin otec: Ja som si ešťe poznav aj svojho ďeda (Hliník n. Hron. NB); Náž dedo už veľmi starí (Kameňany REV); Pejcero mi buľi i ocedz i madz i dzedo i baba (Brezina TRB); Naž dzado biľi cimerman (Dl. Lúka BAR); Bo dzeda sebe i zaśpivaľi i radzi f karčme vipiľi (Sokoľ KOŠ) 3. zsl, vsl starý človek: Jeden dzedo chodzev s kosámi a predávav ich po dzedzinách pre_džatvu (Brestovany TRN); starí dzedo (Dúbravka BRA) L. ďedova stolica (Bobot BÁN), dedová stolica (Turá Lúka MYJ) - strúhací stolík, dedok F. pukľati jak stari dzedo (Žakarovce GEL) - veľmi hrbatý; tá farba je na dzedovém chrpte mletá (Dechtice TRN) - je nekvalitná 4. maškara na zabíjačkovej večeri: Na karmínu sa chodzilo u náz za dzeda; pravda, dzedo neprišóv sám, ale mav ze sebu aj voláku babu, tieš preoblečenú (Šípkové PIE); dedný príd. k 1: Túto fujaru spraveu̯ ešťe muoj ďední ďed (Prochot NB)
ded, deda p. dedo
dedo, deda, ded m 1. otcov al. matkin otec, starý otec: ta summa gma giti na dieda (ŽK 1469); brater wlasny dzeda Andrysoweho (ĎURČINÁ 1551); died trech syroth (ŽILINA 1557); Tomasskowiczou gyedo aneb stary otecz byl wzal wdowu Palussku (MARTIN 1754) L. otcowsky, materinsky deda (KS 1763) zo strany otca, matky 2. predok: newiďeli otcowé twogi y ďedowé, gak sa na zem narodili (KB 1756) P. atpn Deda (v Nitre 1111 CDSl); servus Ded (v Honte 1135 CDSl); x. tpn Niget (Neded 1113 CDSl); -ov príd privl k 1: ďedowa sestra (NP 17. st); -ko hypok 1. k 1: detko tyahne w diably wssetko (Z. DEDINA 1655); penize, ktere ditkam od dedka a matky pripadly (Kur 18. st) 2. bot ránhoj horský Sideritis montana: chlapyna ginače se gmenuge detko (HL 17. st) P. atpn Detk (Dedko 1289); -ov príd privl k 1: dedkowa stara stolycza (BYSTRIČKA 1725)