Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi; kniž. v. do vedomia, do života; zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

v. do dejín, do histórie presláviť sa; niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo; expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval; v-li si do vlasov začali sa biť, hádať; ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

nedok. k 1 – 4 vchádzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel vošla vojdúc vojdený vojdenie dok.

-sť/1228995±260 3.32: verbá inf. dok. 134920 náj/26860 prí/17922 odí/13157 prej/8954 prinie/6039 uvie/5955 vyj/4659 uj/4442 dôj/3734 privie/3071 zavie/3024 záj/2924 voj/2275 (107/31904)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť prísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuť dospieť dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sa zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúť preniknúť vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsť odísť opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť sa vymaniť sa uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať sa vylízať sa vysekať sa vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsť vstúpiť nasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do autapristúpiť prisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke

2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sa zoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky

3. p. nastať


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniť podrobiť podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiť premôcť preniknúť prejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísť obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúť popadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť sa vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúť doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť potlačiť opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlať zazubadliť ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať sa prerúbať sa prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sa pretlačiť sa pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsť vstúpiťexpr.: vraziť udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť prejať prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuť opanovať zachvátiť zasiahnuť zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúť prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sa zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť preniknúť vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať sa vhnať sa vhrnúť sa vpadnúť nahrnúť sa nabehnúť vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť sa vraziť vbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúť vbiť sa dobiť sa vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sa naliať sa presiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiť vtiecť vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sa preraziť prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sa usídliť sa zahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sa zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1


vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť stúpiť vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúť vraziť vtrhnúť vtrieliť vtrúliť (Alexy)vpáliť vrútiť sa vbrnknúť vbŕdnuť hupnúť vhupnúť vhrnúť sa vhŕknuť vdrúziť vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusať vcválať vocválaťhovor. expr.: vletieť vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieť vhrmotať vhučať vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť sa vrojiť sa vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa vbiť sa vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovať vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť vteperiť sa vterigať sa vredikať sa všúchať sa všuchtať sa všmochtať sa vtrepať sa vplantať sa vovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa vkĺznuťexpr.: všmyknúť sa vošmyknúť sa všuchnúť sa všupnúť sa vlúdiť sa zaliezť vplaziť sa vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkať včapkať vbadkať vdrobčiť vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať sa vknísať sa vkľuckať sa vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť sa vtisnúť saexpr.: vopchať sa vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať vhrkotať vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovať povchádzať povchodiť (postupne, jeden po druhom)

2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru • vmestiť sa vojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetkoexpr.: vpratať sa spratať sa vliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevleziepomestiť saexpr. popratať sa (o viacerých veciach al. osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodinavtesnať sazried. vtiesniť sa vtlačiť sa vtisnúť sa vstrčiť sa vopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vchádzať, -a, -ajú i vchodiť, -í, -ia nedok. (do čoho, kam i bezpredm.)

1. chôdzou sa niekam, do niečoho dostávať, vstupovať: Vchádzali nízkymi dverami do mlyna. (Min.) Sotva sa tí vyhrnuli, už vchádzajú iní. (Kuk.) Vtom sa otvoria dvere a vchádza gróf. (Zúb.) Lapili ho, ako vchádzal do obce. (Jégé) Videl som ťa do kaštieľa vchodiť. (Stod.) Na nádraží živo. Ľudia vchodia a vychodia. (Kuk.); pren. Konal časté revízie, vchádzal do podrobností (Vaj.) zaujímal sa o podrobnosti.

2. (o dopravných prostriedkoch, obyč. o vlaku) dostávať sa na určené miesto, prichádzať: Rýchlik vchádzal do stanice. (Hor.)

3. (o veciach, javoch) niekam sa dostávať; vnikať: Otvoreným oknom vchádza do izby čistý vzduch. — Svetlo až voľakde hore vchodí cez maličké okience. (Ráz.-Mart.) Vec tá už nie je tajná, vchádza do povedomia širokého obecenstva. (Vaj.); aby mi viac kŕče do nôh nevchádzali (Švant.); pren. Tvrdo to vchádzalo do mojej hlavy (Šolt.) ťažko som si to uvedomoval.

4. dostávať sa do nejakého vzťahu, začínať mať účasť na niečom, ocitať sa v niečom: v. do života, do kontaktu s ľuďmi; nejaký čin, nejaká udalosť, nejaký človek vchádza do dejín; Iba do bied vchádzať nových. (J. Kráľ)

5. zabočovať, ústiť: Tu cesta vchádza do doliny, za dolinou zasa údolie. (Kuk.);

dok. vojsť


vojsť, vojde, vojdú, vošiel, rozk. vojdi dok.

1. (do čoho, kam) (o ľuďoch, o zvieratách al. o pohybujúcich sa dopravných prostriedkoch ap.) chôdzou al. pohybom sa dostať do vnútra niečoho, niekam (obyč. do nejakého uzavretého al. ohraničeného priestoru); vkročiť, vstúpiť: v. dovnútra, dnu, v. do domu, do izby, do predsiene, v. do dvora, do záhrady; v. do obchodu, do kaviarne; v. do dverí, do brány; v. do hory, do parku, v. do vody, do potoka; pes vošiel do búdy, dobytok vošiel do stajne, do ohrady; vlak vošiel do stanice, do tunela, auto vošlo do garáže; v. niekam ticho, opatrne, po prstoch, hlučne, hrmotne, s krikom; Ujček vošli do tmy (Švant.) zmizli v tme. Vošiel som vše k nemu porozprávať si (Taj.) navštívil som ho.

2. (do čoho, kam) (obyč. o ostrom predmete) vniknúť, zabodnúť sa, zavŕtať sa: klin všiel do dreva, klinec vošiel do múru; tŕň mu vošiel pod kožu; guľka mu vošla do tela, do srdca; Ihla vošla do prsta miesto do šitia. (Tim.)

3. (čím do čoho) vsunúť, vložiť, zaboriť, zahrúžiť niečo do niečoho, niekam: Rukou si vošiel do vrecka. (Vaj.) Vošiel si prstom do oka. (Gráf) Vošiel si rukami do vlasov. (Jaš.) Vojde si prstami do čiernej hrivy. (Ráz.)

4. (do čoho) dostať sa, preniknúť niekam; rozšíriť sa niekde: vnem, zážitok vošiel do vedomia; (Jav) vošiel do mojej skúsenosti. (I. Hruš.) (nový) zákon vošiel do života; udalosť vošla do dejín; hnis, jed vošiel do krvi;

5. (do koho, do čoho) (o stavoch, citoch, pocitoch a pod.) zasiahnuť, ovládnuť, preniknúť niekoho al. niečo; zmocniť sa niekoho al. niečoho: Vošiel doň ozajstný hnev. (Kuk.) Slabosť vojde do celého tela. (Švant.); hovor. Čosi mu vošlo do členka (Chrob.) začalo ho bolieť v členku; hovor. expr. Vošli doňho všetci čerti (Urb.) veľmi sa nahneval, rozzúril.

hovor. expr. niečo mu vošlo do hlavy namyslel si niečo;

6. (do čoho, kam) vmestiť sa, zmestiť sa: Kabát široký, že by ešte i druhý Matej mohol vojsť doňho. (Kuk.) Do veľkej čižmy skôr vojde noha. (Bedn.) Batoh je malý, a toho, čo tamvojsť je veľa. (Sev.)

hovor. expr. toľko, čo pod necht vojde, čo by pod necht vošlo veľmi málo, skoro nič;

nedok. k 1-5 vchádzať i vchodiť

vojsť [vo-, ve-] dk
1. dostať sa dovnútra niečoho nej. pohybom: (Kasspar) gdaucze z pohrzebu wessel do Banowskeho domu (ŽILINA 1585); (Wesselenj) wtom wessel na mito do domu (NEDEDZA 1633); felis hic perrepsit: tuto wessla kočka; ingressus: wessel (KS 1763); (ľudia) stogá u prisslych, ktery wessli do prystawu (PT 1778)
L. v. do kláštora stať sa mníchom: (pocestný) kdiz do klasstera wessel, gjm swu czasteczku darowal (SKALICA 1727)
F. pokonať sa, dohodnúť sa: (p. Skolastika) abi se mnow pritelsky bez prawa w rownost wessla (ZVOLEN 16. st); richtar sz Burianfim w rownost wessly (D. SÚČA 1611); hnewnjcy s bližnym swogim w dobru wuli newegdu, dokužkoli pomstu s neho newezmu (SP 1696); w radu a w gednotu wessli prawdy twe odpornicy (KK 1709); chce s tebou do pritelstwa wegitj (MiK 18. st); (richtár) w gisti a neomilni contract gsme wessli (s Rojkom Andrášom) (P. BYSTRICA 1709)
2. stať sa obsahom niečoho, preniknúť: infixus animo: do mysli wessly; usus accepit: na obyčag wesslo (KS 1763); bez dobrích skutkuw w spasenj wegdú (BN 1790)
L. v. do hodnosti získať hodnosť: Bonifacius wessel do hodnosty gako lisska (COB 17. st)
F. v. do prchlivosti nahnevať sa: (Judáš) do prchliwósti wessel (KB 1756)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vojdú do vody et entrent dans l'eau
a vošiel do hotela et rentra dans l'hôtel
a vošiel do izby et entrait dans la chambre
môže vojsť do salónu peut entrer dans le salon
potisol dvere a vošiel poussa la porte et entra
sme vošli do kuchyne nous sommes entrés dans la cuisine
vošiel a sadol si rentra et s'assit
vošiel do telegrafnej kancelárie entra dans un bureau télégraphique
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu