milovanie -nia -ní s.
milovanie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ náklonnosť obyč. jedného pohlavia k druhému, láska, ľúbosť: dievča hodné milovania; Medzi lieštím kukala kukučka a odmeriavala náš čas žitia a milovania. [H. Zelinová] 2. ▶ ľúbostný, sexuálny akt: prvé, ranné m.; frekvencia milovaní; oddávať sa vášnivému milovaniu; Cítil som sa ukrátený nielen o potešenie z milovania, ale aj o Vierinu každodennú prítomnosť. [M. Zelinka] ◘ parem. milovanie je liekom chudobných ▷ ↗ i milovať
láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti
2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1
milovanie p. láska 1
milovanie, -ia str. láska, ľúbosť: milovania hodná deva (Vans.), nádherné stvorenie — hodné milovania (Ráz.)
milovanie [-í] s 1. láska, ľúbosť: za mé milováni musím znášeti mnohé neresti; i pri hrobe naše milováni spomni sobe (ASL 1603-04; 1730); tam, o, krestanska dewečko, powstanu naproti tebe dni a hodiny, ktere si pri zrkadloch, w ciffrowani a w milowani neporadnem mladencuw stratila a zmrhala (MS 1758); wsselyka wec ma swug čas, čas hledany, čas zatraceny, čas mlčeny, čas mluweny, čas milowany (CF 18. st) 2. priazeň, náklonnosť, sympatia: (tovariš) pry wssech powinnostech sweho bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (TRENČÍN 1579); sinowe mili, kračagte w milowani (TC 1631); (Kristus) oznamil gemu (Nikodémovi) pričjnu utrpenj sweho, že gest stranj Boha Otce milowanj tohoto sweta, stranj lidj gest spasenj, abj každj, kto wery, mal žjwot wečnj (CS 18. st)