legrút p. regrút
regrút m. (regrúnt, legrút) csl mladý muž odvedený na vojenskú službu, branec: Regrúťi rukujú prvého októbra (Bodorová MAR); Kod ma odobraľi za vojáka, ako takí regrúd narukovau̯ som do Lučenca (V. Lom MK); Toho nážho Martina odobraľi, už je regrút, buďe misieťi rukovaťi na jesen (Kokava n. Rim. RS); Prvieg richtár odviezel regruntvo na voze až do Žiľini (Čičmany ŽIL); Pred mesácom mali naši regrúnťi muziku (Ludanice TOP); Šag bit regrútem, to je velikí honor! (Skalica); Ta tote regruci iśľi fše do karčmi a tag iśľi na asentirku (Krivany SAB); A už vam pisal ten regrud z vojni? (Letanovce SNV); Ta už v ješeňi regruci še zbiraľi, na valaľe višpivovaľi (Brezina TRB); legrút (Bošáca TRČ) regrútsky príd.: Ked maľi regrúťi narukovat, tag bívaľi regrúcke zábavi (Kordíky BB); Ňeská je regrúncka rozlúčka, to sa buďe ožranou motať po ďeďiňe! (Návojovce TOP); Na regrúckú muziku popribíjali f sále na plafón samé stuški (Červeník HLO); regrúckí širúk (Brodské SKA) regrútisko m. i s. zvel. expr.: regrúťisko (Revúca)