ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;
kerový príd. zried.: k. zákrpok;
krík -a m.
1. zdrob. ku ker
2. ker: okrasné k-y;
kríček -čka m. zdrob.
krik -u m.
1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí; k. opíc vresk, škrek
2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov
□ spustiť k. rozkričať sa; (po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa
● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.