rozkoš -e ž. vrcholný pocit uspokojenia, radosti, pôžitok, blaženosť, slasť: počúvať hudbu je pre mňa r.; telesné r-e
rozkoš -še -ší ž.
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
rozkoš p. pôžitok
rozkoš, -e ž.
1. veľmi príjemný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, dosahujúci najvyšší stupeň; blaho slasť: Cítim akúsi rozkoš, keď vidím pod vlastnými dlaňami rásť vlastný dom. (Urb.) Peter pridal ešte s rozkošou plynu. (Pláv.) Nieto väčšej rozkoše, ako otvárať srdce. (Kuk.)
2. prudké citové vzplanutie, vzrušenie spojené s príjemným zmyslovým a telesným pôžitkom: telesné r-e; pohlavná r.; noci plné opojnej rozkoše (Urb.); I na ženu počína hľadieť len ako na prostriedok rozkoše. (Ráz.)
3. trochu zastar. zábava, obveselenie, veselosť, radovánky: Pol roka huľali páni bratia rozkoši a hojnosti. (Vaj.) Tam si hýria v rozkošiach. (Fr. Kráľ)
rozkoš ž. i m. 1. csl pôžitok, blaženosť, slasť: F prvom ohläde ako manželka budež obveselovad manžela, v druhom ohläde zanecháš šetki druški, radovánki a roskoše (Val. Dubová DK); Užila toho roskoša (Blatnica MAR); Za každú roskos_sa draho plaťí (Lapáš NIT); Žije samíh roskošách (Bošáca TRČ); Ňit takeho roskošu, jag u mladej gdovi (Hradisko SAB); Barz veľki roskoši nam ňebuľi, ked nam za pahnosci zachodzelo (Slivník TRB) F. ňemám groše na roskoše (Krivá DK) - nemôžem neuvážené míňať peniaze; besňie sa od roskoše (Dlhá n. Or. DK), od roskoši sa psi besňejú (Rim. Píla RS), z roskošu še psi bešňa (Slivník TRB) - veľa dobrého škodí; to teraz maju roskoš! (Sobrance) - môžu robiť, čo sa im zachce; roskoše ju peča (Dl. Lúka BAR) - nevie ovládať svoj temperament; jomu roskoš plakac (Sobrance) - za všetko hneď plače; ňezna, co bi od roskošu robil (Studenec LVO), od roskošú ňezna, co robic (Dl. Lúka BAR), ňezna, co ma od roskošu robic (Čeľovce TRB) - robí nerozvážne veci; (niekoho) v roskoša_chovať (Poniky BB) - rozmaznávať 2. csl, miest. zried. blahobyt, dostatok: Ej, ňežiľi tí v roskoši, ňie veru, ako dňez žije každuo (Bziny DK); Ono aj fčil sa zabaviá ti dzeci, majú roskoš f korunách (Kuklov MAL); A jag oňi su hovane, te dzeci, v roskošu! (Arnutovce SNV); Aľe ňigda mi u roskošu ňežila (Sečovce TRB); Dakedi psota bula, roskoše ňebuľi, bo za totu korunku robil od rana do večara (Trhovište MCH) F. pasťier ňemuože bisť v roskoši (Zázrivá DK) - musí žiť skromne 3. príjemné krátenie času, zábava, radovánky: Uš ci śe tvoje roskoše prešľi (Dl. Lúka BAR)
rozkoš, zried rozkoša ž 1. vrcholný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, blaho: zde w Tepliczach messkaty musime, ne pro negaku roskoss, nez pro nedostatek zdrawy (T. TEPLICE 1588); rozkoss panowanj marnost gest na zemj, Ssalamun mudri sweczy (BV 1652); o, neywissy krali nebesky, popreg mi tu lasku, abych rozkosse nebeske s tebu poziwat mohl (PI 1749); libris delector magnopere: mám obwzlásstnj rozkoss w knihách (WU 1750); piscinarius: rybnykár, ktery w rybnykoch rozkoss swú mywá, aneb w truhlách rybnykárskych (KS 1763) záľubu; nectar: sladky napog, nebeska rozkossa (ML 1779); Vaša Velkomožnost maju v tom radost a rozkoš svou dobročinnosti chudych potešovati (PODLUŽANY 1797 LP) 2. prudké citové vzplanutie, vzrušenie spojené s príjemným zmyslovým al. telesným pôžitkom: čo gest toto za gednu matronu, ktera pokračuge, k nam se bere, rozkossy plna, oprita na milem swem (KT 1753); gak pekná sy, a gak krásná nagmilégssá w rozkossách! (KB 1757); Epicurus: atheniánsky mudrc, ktery nagwetssy dobrotu w rozskossi ťela milowal a držal y zakládal; malta: nerádnjk, newestky, rozkoss hledagjcy (KS 1763); rač mne pustit do tvojej komorečky, kde býváš, rozkoše tvé zažíváš (PV 18. st) 3. zábava, obveselenie, veselosť, radovánky: prostredky, gakowými má včitel včedlnjky k sobe wábiti: rozlične hry a roskosse detinske, aby sobe djtky nepredstawowali školu gako negakowu katowňy (BZ 1749); neni do neba tak lahka cesta, nejde sa tam po ružach, ne po roskossach, ne po zeleneg luce, ale po trnj a bodlačy, po twrdeg a kamenisteg ceste (MiK 18. st) P. atpn Pawel Rozsskoss (TRNAVA 1555); -ečka dem k 1: deliciolum: rozkossečka (KS 1763)