všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky
I. zám. vymedz.
1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná; v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl; v-a česť výraz uznania; my v-i, v-i do jedného, v-i štyria; zo v-ých strán zovšadiaľ; v-o sa rozutekalo všetci; kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?
2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat
3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili
● (hľadať) po v-ých kútoch všade; expr. nemá v-ých doma je nenormálny; v-ými masťami mastený prefíkaný
II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému; urobím v. výraz odhodlania; v. možné všeličo
● podľa v-ého asi, pravdepodobne; bez v-ého niet námietok; v. alebo nič nie polovičato; (robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba; (ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné; už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistý • úplný: telo samá, čistá, úplná rana • hovor. jeden: košeľa jedna diera • iba • len • všetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili
p. aj úplný, číry 2
2. p. stelesnený 2
všetok, -tka, -tko, mn. č. -tci m. živ., -tky m. neživ., ž. i str. zám. vymedzovacie
1. vyjadruje úplný súhrn osôb, vecí, javov a pod.: všetok materiál, všetka zelenina, všetko drevo, všetci ľudia, všetky odmy, všetky ženy, všetky deti; Kvetmi boli posiate všetky medze. (Fig.) všetky peniaze rozdal. (Jégé) Študujú všetci do jedného. (Al.) Chceš poplašiť všetok hyd? (Gráf) Musím vynaložiť všetky sily. (Zúb.) Podporovali sa navzájom. Všetka česť! (Švant.)
● hovor. expr. nemá všetkých doma o nenormálnom človeku; všetkými masťami mazaný prefíkaný;
spodst. všetko, -ého str. vyjadruje úplnosť niečoho: povedal všetko; prišiel o všetko; Debatovali o všetkom možnom. (Bedn.) Všetko je stratené. (Zúb.) Medzi nami je všetko skončené. (Vaj.) Hustá para zakrývala všetko. (Hor.) Nech je všetko, ako má byť. (Smrč.) Zaistené postavenie nie je všetko. (Zúb.) Už je po všetkom. (Ráz.-Mart.) Do všetkého sa berieš. (Vaj.) Už mám všetkoho dosť. (Laz.) V Mongolsku všetko jazdí, stareny, starci, ba i deti. (Tat.) Všetko samá zrúcanina. (Bedn.) Všetko jej z ruky padá. (Skal.) Obyvatelia ho (učiteľa) majú radi, lebo je vo všetkom s nimi. (Taj.)
● podľa všetkého asi, pravdepodobne; bez všetkého bez rozpakov;
2. hociktorý, akýkoľvek, ktorýkoľvek, každý: prestal všetok hovor; má všetko pohodlie; pre všetky prípady; Bez všetkých dôvodov potvrdil výrok. (Taj.) Tára vám a pletie bez všetkého poriadku. (Kuk.) Tu končila všetka revolučnosť Soviara. (Jil.) Na svadbu sa schodili zo všetkých kútov republiky. (Taj.) Zo všetkých strán ich zahrnuli pozornosťami. (Sev.) Budeš otvárať oči, keď uvidíš, kto všetko ta chodí. (Urb.)
3. v niektorých spojeniach trochu zastar. celý. všetka zem; V parku strávili sme všetok náš voľný čas. (Kuk.) Všetok plat si uschová pri mne. (Chrob.) Všetok môj strach sa pominul. (Al.) Toho by bolo vyťať verejne pred všetkým národom. (Jes-á) Všetko právo prináležalo Nemcom. (Škult.); pren. expr. Všetku múdrosť lyžicou vychlipal (Skal.) veľa si o sebe myslí.
4. vyjadruje výlučnosť, samý. Všetko vdovy. Obstarné, dobroprajné dámy, vyše päťdesiatky. (Jes.) Deti všetko vydarené. (Kuk.) Boli to všetko ľudia, ktorí čítali noviny. (Taj.)
všetko p. všetok