Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozlúčiť -i dok. oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič ner-i;

nedok. rozlučovať

// rozlúčiť sa

1. pozdraviť sa pri odchode, pri rozchode, odobrať sa: r. sa s rodičmi; odísť bez r-enia; hovor. r. sa s nedisciplinovaným pracovníkom rozviazať s ním prac. pomer

2. vzdať sa niečoho, zanechať: r. sa s majetkom; r. sa s nádejou

● r. sa so svetom zomrieť;

nedok. rozlučovať sa

rozlúčiť -či -čia rozlúč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

rozlúčiť sa -či sa -čia sa rozlúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

lúčiť sa -či sa -čia sa lúč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie (sa) nedok. 1. (s kým; ø) ▶ priateľsky sa s niekým rozchádzať, zdraviť niekoho pri odchode, odoberať sa od niekoho: ťažko, dlho sa l.; l. sa bez slov; lúčime sa bozkom, objatím; dieťa sa plačky lúčilo s rodičmi; stáli v predsieni a lúčili sa; dlhé lúčenie matky s dieťaťom; Lúčil sa v mene svojom i v mene všetkých prítomných. [L. Ťažký]; Včasráno vstávam, balíme batožinu, lúčime sa. [Š. Žáry]
2. (s čím) ▶ (dobrovoľne) opúšťať istý jav, stav, postavenie a pod., zriekať sa nejakej činnosti, vzdávať sa niečoho: l. sa s mladosťou; l. sa s kariérou; l. sa s nepotrebnými vecami; l. sa so slobodou pred vstupom do manželstva; l. sa so starým rokom; lúčime sa so zimou; lúčil sa s rodným domom; lúčenie so školou; Zopakoval svoje najhoršie vystúpenie v Paríži spred dvoch rokov, keď sa tiež lúčil hneď v prvom kole oboch súťaží. [HN 2007] keď vypadol
◘ fraz. lúčiť sa so svetom/so životom zomierať
▷ opak. lúčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ rozlúčiť sa

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie

odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi • odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov • odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa • odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu • opustiť • zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej • expr.: odtrhnúť sa • odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu • odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť

rozlúčiť p. oddeliť 1

rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domom • odobrať sa • pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobral • zastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinou • poodoberať sa • poodberať sa • porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2

vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

lúčiť sa, -i, -ia nedok.

1. (s kým, s čím i bezpredm.) odoberať sa od niekoho, rozchádzať sa s dakým, dávať dakomu zbohom; opúšťať dakoho, dačo: Lúčil sa otec s deťmi. (Fr. Kráľ); lúči sa s matkiným čerstvým hrobom (Vám.); Lúči sa škovran smútny a nemý. (Podj.)

● l. sa so svetom, so životom chystať sa umrieť, pripravovať sa na smrť;

2. zried. (od koho, od čoho) oddeľovať sa, odlučovať sa: Ústa sa od úst milých nelúčia. (Sládk.);

dok. k 1 rozlúčiť sa, k 2 odlúčiť sa

|| lúčiť² zried. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať: A čo ma teraz od teba lúči, sú životov vyšších čiastky. (Sládk.)

dok. odlúčiť

rozlúčiť sa, -i, -ia dok.

1. (s kým, s čím i bezprem.) odobrať sa od niekoho , dať niekomu zbohom, opustiť niekoho, niečo: Ešte sa idem rozlúčiť s nájomníkmi. (Urb.) Rozlúčil sa nakrátko a bez plakania. (Ondr.) Vojaci sa rozlúčili so svojimi autami. (Sev.) Druhý deň rozlúčili sa cudzí hostia s Prahou. (Vlč.); r. sa so zomrelým zúčastniť sa na pohrebných obradoch

● expr. r. sa so svetom zomrieť; Ktorá padla vranám do oka, mohla sa rozlúčiť so životom (Mor.) zahynula. Rozlúč sa so životom, podlý starec, lebo nadišiel čas odplaty! (Zúb.) zomrieš, je ti koniec

2. (s čím) vzdať sa, zrieknuť sa niečoho: Alebo mi pomôžu jej rodičia, alebo sa rozlúčim s týmto domom. (Vaj.) Jesenius sa môže rozlúčiť s nádejou na priaznivé vybavenie dedičského sporu. (Zúb.);

nedok. k 1 rozlučovať sa, -uje, -ujú i rozlúčať sa, -a, -ajú

|| rozlúčiť (koho, čo) oddeliť, rozdvojiť, odlúčiť: Už nás nič nerozlúči. Nijaká prekážka. (Kuk.);

nedok. rozlučovať

rozlúčiť dok. oddeliť, odlúčiť od seba: Ňidž jih už ňerozluči (Dl. Lúka BAR); Zludz me s tim šuhajkom, co śi me rozlučil (Bunkovce SOB)
F. tíh už ľen ríľ a lopata rozlúči (Ležiachov MAR) - ostanú spolu až do smrti; Pám Boh naz rozlúčel (Čičmany ŽIL) - nepriaznivé okolnosti nás odlúčili; kebi me Pan Buch s tim śvetem už rozlučel (Dl. Lúka BAR) - už by som najradšej zomrel

rozlúčiť sa dok.
1. csl priateľsky sa s niekým rozísť, pozdraviť sa s niekým pri odchode, odobrať sa od niekoho: Pekne sa rozlúčiu̯ zo ženou, keť šieu̯ na vojnu (Bobrovec LM); Keď išľi cez most, Aňička sa nahla a kcela sa rozlúčiť s kačičkáma (Devičany LVI); Potom sa roďina rozlúčila vzájomňe a poroschádzala sa domov (Prenčov BŠ); Teško se rozlúšil z rodiší (Honce ROŽ); Rozlúčeu̯ som sa s kamaráďi, keť som išou̯ do prvéj svetovéj vojni (Bánovce n. Bebr.); On išuol do sveta a mamka ho viprovádzala dzesi taje na Čaccu a že dva nni sa lúčili, čo sa nemohli rozlúčic (Dl. Pole BYT); Vitancovau̯ sem sa, sedeu̯ sem na vús, rozu̯účiu̯ sem sa s ňima a jeu̯ sem domu (Sotina SEN); Ta potom zme śe tam ś ňim rozlučiľi (Pongrácovce LVO); No a ras prišol še už rozlučic, že idze do ňemocňici, že je chori, no a jak pošol, ta ňigda vecej še ňevracil (Brezina TRB)
F. rozlúčil sa naveki (Bošáca TRČ), rozlučel še zo životom (Myslava KOŠ) - zomrel
2. obradne sa odobrať od rodiny pred zmenou stavu: Teras ňevesce nathadza bars smutna hviľa, bo še muši rozluči_dz rodičami (Spiš. Tomášovce SNV)
3. expr. oželieť niečo: Uš som sa s ňou (s morkou) rozlúčila, ľebo to potme hociďe kľukňe, a hňeď muože maď dagdo dobrie Vianoce (Lipt. Peter LM); U_sa muožež rozlúčiť s tím nožíkom, ňenájďež ho uš (Košťany n. Tur. MAR)

rozlúčať sa p. rozlúčiť

rozlúčiť dk koho, čo od koho, od čoho; s kým, s čím oddeliť, odlúčiť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o tey zenie, kteraz wedle prawa rozluczena bude od muze (ŽK 1473); spogeny manželske nemuože any nema byti rozdielene a rozlucžene anebo roztržene, gedine skrze smrt cžastnu (BAg 1585); neposlúchag, má najmilšá, neverných lidí, neb oni nás spolu rozlúčiti chtejí; usilujíť, múj najmilší, by nás zvadili, mé smutné serdce s tobú rozlúčili (ASL 1603-04); kdy mne Buh s timto swetem rozlučy, poručam dussy mu do luna Abrahamowa, telo me bezdussne a strapene do zeme matky geho (VRÚTKY 1691); kdyby (slnko) rok w čtyri strany neďelylo a letom a zymu, yaseňý a perwesňý nerozlučilo, any my samy zdrawého trwáňy by sme nemohly myti (PP 1734); curavit milites disparandos: rozlúčil wogákú gedného od druhého (KS 1763); s. Pawel wolal zgewne: Kdo nas rozlučzi od laski Kristoweg? (SQ 1781); kdj ten blesk pomjnul, dusse s tielem se roslucjla (Káz 18. st); snad guž neni daleko tá smutná hodina, která mne s mogym bohatstwym rozluči (SJ 18. st); rozlučovať ndk: tento kamen podla cesty od pamati lidskeg kamen chotarni byl a rozlucžowal s praweg strani krupinskj a z laweg strani krnissowski (KRUPINA 1643); manželstwj netreba rozlučowat (TP 1691); co Pan Buh spogil, to zaden člowek nech nerozlucuge (AgS 1708); smrt duchowna sama w sobe welmy zla gest, nebo čloweka rozlučuge s Panem Bohem (KT 1753); rozlúčiť sa dk
1. s kým, s čím, od koho odobrať sa od niekoho, opustiť niekoho, niečo: geden od druheho se rozlucžyli krasne, yako na bratry naležy (MOŠOVCE 1597); lítoť mi teho, že se mám s tebú, má milá, rozlúčit; když se rozlucy (mládenec), ma zarmutek weczj, newy, kde se ocknutj (BV 1652); ta zlost mezy njmy (oficiermi) trwatj budje, pokud se nerozlucža (DUBNICA n. V. 1722); valedicere: rožehnati se, rozlúčiti se (KS 1763); strassliwa zdala se hodina a noc ta Ovidiusowy, w kteru mestu Rymu posledne vale powedeti a s nim se rozlučiti bil prinuceny (MK 18. st)
F. r. sa ako priatelia v dobrom, priateľsky: zwihniťe (!) wasse poháre, ja mislim, že sa jako pratelé rozlučíme (LPo 18. st); r. sa s (týmto) svetom, z tohto sveta zomrieť: kazatel a slowa boziho vczitel se s tohoto sweta rozluczil nahlu smrti (TRENČÍN 1592); pakliže by mezitim predgmenowany Macko skrze častnu smrt se s timto swetem rozlučil bez potomkow, techdy wssecko zapisuge a wodluje swemu bratrankowj Jancžowy (P. ĽUPČA 1599); (bratia) začali smútne wzdychati, slze wiléwati tak, gak by se mel (Anton) hned z swetem rozlúčiti (VP 1764)
2. od čoho vzdať sa, zriecť sa niečoho, zanechať niečo: nenj wzáctný Bohu půst tich, ktery mezytjm nechcu od hrjchuw se rozlučitj (MP 1718); rozlučovať sa, rozlúčať sa ndk k 1: (slávny zeman, v Prešove mešťan) s svú milú manželkú i s jedinú cerkú se rozlúčal, Bohu jich porúčal (ASL 1687); valedico: rožehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet (KS 1763); y s wami se rozlučugem, mjlé mé dcéry (SRo 1766); czloweka dusse kdj od tela se rozlucuge, telo oskliwe, smrdúte biwa (Káz 18. st); toto je ten persteň, čo mi milá dala, keď sa ona se mnou rozlučovať mala (PV 18. st)
F. r. sa s týmto falošným svetom zomierať: swaty Wawrinec když se mel ze swetem tymto ffalessnym rozlučowati a geho opustiti, techdy w ohniwem a rozpalenem ruosste gakssto w ohniwem wozi pressel a wstupil do rage nebeskeho (MS 1758)

rozlučovať, rozlučovať sa p. rozlúčiť