Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozlúčiť -i dok. oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič ner-i;

nedok. rozlučovať

// rozlúčiť sa

1. pozdraviť sa pri odchode, pri rozchode, odobrať sa: r. sa s rodičmi; odísť bez r-enia; hovor. r. sa s nedisciplinovaným pracovníkom rozviazať s ním prac. pomer

2. vzdať sa niečoho, zanechať: r. sa s majetkom; r. sa s nádejou

r. sa so svetom zomrieť;

nedok. rozlučovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozlúčiť ‑i ‑ia dok.; rozlúčiť sa

rozlúčiť -či -čia rozlúč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


rozlúčiť sa -či sa -čia sa rozlúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

lúčiť sa -či sa -čia sa lúč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie (sa) nedok. 1. (s kým; ø) ▶ priateľsky sa s niekým rozchádzať, zdraviť niekoho pri odchode, odoberať sa od niekoho: ťažko, dlho sa l.; l. sa bez slov; lúčime sa bozkom, objatím; dieťa sa plačky lúčilo s rodičmi; stáli v predsieni a lúčili sa; dlhé lúčenie matky s dieťaťom; Lúčil sa v mene svojom i v mene všetkých prítomných. [L. Ťažký]; Včasráno vstávam, balíme batožinu, lúčime sa. [Š. Žáry]
2. (s čím) ▶ (dobrovoľne) opúšťať istý jav, stav, postavenie a pod., zriekať sa nejakej činnosti, vzdávať sa niečoho: l. sa s mladosťou; l. sa s kariérou; l. sa s nepotrebnými vecami; l. sa so slobodou pred vstupom do manželstva; l. sa so starým rokom; lúčime sa so zimou; lúčil sa s rodným domom; lúčenie so školou; Zopakoval svoje najhoršie vystúpenie v Paríži spred dvoch rokov, keď sa tiež lúčil hneď v prvom kole oboch súťaží. [HN 2007] keď vypadol
fraz. lúčiť sa so svetom/so životom zomierať
opak. lúčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.rozlúčiť sa

-čiť/114737 2.61: verbá inf. dok. 89281 zabezpečiť/11090 presvedčiť/8056 naučiť/7379 určiť/6130 skončiť/4602 zničiť/3321 označiť/3309 vylúčiť/3135 ukončiť/2905 dokončiť/2812 rozlúčiť/2285 naznačiť/2021 prekročiť/1897 potlačiť/1897 otočiť/1342 zaútočiť/1230 poučiť/1175 zaručiť/1057 (203/23638)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť vyčleniť vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiť rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovať separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiť zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť sa odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sa pustiť sa podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sa dať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sa podobrať sa prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložkyrozštiepiť sa rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvilarozdvojiť sa rozpoliť sa rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojilrozkúskovať sa rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobilakniž.: rozstúpiť sa rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborovroztrhnúť sa rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatkerozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť


rozlúčiť p. oddeliť 1


rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domomodobrať sa pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobralzastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinoupoodoberať sa poodberať sa porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2


vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovať odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sa poddať sa podvoliť sa ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiť uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechať nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť sa odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal


zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať vzdať sa zriecť sa zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť sa odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť sa odkloniť sa odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázať nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lúčiť sa, -i, -ia nedok.

1. (s kým, s čím i bezpredm.) odoberať sa od niekoho, rozchádzať sa s dakým, dávať dakomu zbohom; opúšťať dakoho, dačo: Lúčil sa otec s deťmi. (Fr. Kráľ); lúči sa s matkiným čerstvým hrobom (Vám.); Lúči sa škovran smútny a nemý. (Podj.)

l. sa so svetom, so životom chystať sa umrieť, pripravovať sa na smrť;

2. zried. (od koho, od čoho) oddeľovať sa, odlučovať sa: Ústa sa od úst milých nelúčia. (Sládk.);

dok. k 1 rozlúčiť sa, k 2 odlúčiť sa

|| lúčiť2 zried. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať: A čo ma teraz od teba lúči, sú životov vyšších čiastky. (Sládk.)

dok. odlúčiť


rozlúčiť sa, -i, -ia dok.

1. (s kým, s čím i bezprem.) odobrať sa od niekoho , dať niekomu zbohom, opustiť niekoho, niečo: Ešte sa idem rozlúčiť s nájomníkmi. (Urb.) Rozlúčil sa nakrátko a bez plakania. (Ondr.) Vojaci sa rozlúčili so svojimi autami. (Sev.) Druhý deň rozlúčili sa cudzí hostia s Prahou. (Vlč.); r. sa so zomrelým zúčastniť sa na pohrebných obradoch

expr. r. sa so svetom zomrieť; Ktorá padla vranám do oka, mohla sa rozlúčiť so životom (Mor.) zahynula. Rozlúč sa so životom, podlý starec, lebo nadišiel čas odplaty! (Zúb.) zomrieš, je ti koniec

2. (s čím) vzdať sa, zrieknuť sa niečoho: Alebo mi pomôžu jej rodičia, alebo sa rozlúčim s týmto domom. (Vaj.) Jesenius sa môže rozlúčiť s nádejou na priaznivé vybavenie dedičského sporu. (Zúb.);

nedok. k 1 rozlučovať sa, -uje, -ujú i rozlúčať sa, -a, -ajú

|| rozlúčiť (koho, čo) oddeliť, rozdvojiť, odlúčiť: nás nič nerozlúči. Nijaká prekážka. (Kuk.);

nedok. rozlučovať

rozlúčiť dok. oddeliť, odlúčiť od seba: Ňidž jih už ňerozluči (Dl. Lúka BAR); Zludz me s tim šuhajkom, co śi me rozlučil (Bunkovce SOB)
F. tíh už ľen ríľ a lopata rozlúči (Ležiachov MAR) - ostanú spolu až do smrti; Pám Boh naz rozlúčel (Čičmany ŽIL) - nepriaznivé okolnosti nás odlúčili; kebi me Pan Buch s tim śvetem už rozlučel (Dl. Lúka BAR) - už by som najradšej zomrel


rozlúčiť sa dok.
1. csl priateľsky sa s niekým rozísť, pozdraviť sa s niekým pri odchode, odobrať sa od niekoho: Pekne sa rozlúčiu̯ zo ženou, keť šieu̯ na vojnu (Bobrovec LM); Keď išľi cez most, Aňička sa nahla a kcela sa rozlúčiť s kačičkáma (Devičany LVI); Potom sa roďina rozlúčila vzájomňe a poroschádzala sa domov (Prenčov BŠ); Teško se rozlúšil z rodiší (Honce ROŽ); Rozlúčeu̯ som sa s kamaráďi, keť som išou̯ do prvéj svetovéj vojni (Bánovce n. Bebr.); On išuol do sveta a mamka ho viprovádzala dzesi taje na Čaccu a že dva nni sa lúčili, čo sa nemohli rozlúčic (Dl. Pole BYT); Vitancovau̯ sem sa, sedeu̯ sem na vús, rozu̯účiu̯ sem sa s ňima a jeu̯ sem domu (Sotina SEN); Ta potom zme śe tam ś ňim rozlučiľi (Pongrácovce LVO); No a ras prišol še už rozlučic, že idze do ňemocňici, že je chori, no a jak pošol, ta ňigda vecej še ňevracil (Brezina TRB)
F. rozlúčil sa naveki (Bošáca TRČ), rozlučel še zo životom (Myslava KOŠ) - zomrel
2. obradne sa odobrať od rodiny pred zmenou stavu: Teras ňevesce nathadza bars smutna hviľa, bo še muši rozluči_dz rodičami (Spiš. Tomášovce SNV)
3. expr. oželieť niečo: Uš som sa s ňou (s morkou) rozlúčila, ľebo to potme hociďe kľukňe, a hňeď muože maď dagdo dobrie Vianoce (Lipt. Peter LM); U_sa muožež rozlúčiť s tím nožíkom, ňenájďež ho uš (Košťany n. Tur. MAR)

rozlúčať sa p. rozlúčiť


rozlúčiť dk koho, čo od koho, od čoho; s kým, s čím oddeliť, odlúčiť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o tey zenie, kteraz wedle prawa rozluczena bude od muze (ŽK 1473); spogeny manželske nemuože any nema byti rozdielene a rozlucžene anebo roztržene, gedine skrze smrt cžastnu (BAg 1585); neposlúchag, má najmilšá, neverných lidí, neb oni nás spolu rozlúčiti chtejí; usilujíť, múj najmilší, by nás zvadili, mé smutné serdce s tobú rozlúčili (ASL 1603-04); kdy mne Buh s timto swetem rozlučy, poručam dussy mu do luna Abrahamowa, telo me bezdussne a strapene do zeme matky geho (VRÚTKY 1691); kdyby (slnko) rok w čtyri strany neďelylo a letom a zymu, yaseňý a perwesňý nerozlučilo, any my samy zdrawého trwáňy by sme nemohly myti (PP 1734); curavit milites disparandos: rozlúčil wogákú gedného od druhého (KS 1763); s. Pawel wolal zgewne: Kdo nas rozlučzi od laski Kristoweg? (SQ 1781); kdj ten blesk pomjnul, dusse s tielem se roslucjla (Káz 18. st); snad guž neni daleko tá smutná hodina, která mne s mogym bohatstwym rozluči (SJ 18. st); rozlučovať ndk: tento kamen podla cesty od pamati lidskeg kamen chotarni byl a rozlucžowal s praweg strani krupinskj a z laweg strani krnissowski (KRUPINA 1643); manželstwj netreba rozlučowat (TP 1691); co Pan Buh spogil, to zaden člowek nech nerozlucuge (AgS 1708); smrt duchowna sama w sobe welmy zla gest, nebo čloweka rozlučuge s Panem Bohem (KT 1753); rozlúčiť sa dk
1. s kým, s čím, od koho odobrať sa od niekoho, opustiť niekoho, niečo: geden od druheho se rozlucžyli krasne, yako na bratry naležy (MOŠOVCE 1597); lítoť mi teho, že se mám s tebú, má milá, rozlúčit; když se rozlucy (mládenec), ma zarmutek weczj, newy, kde se ocknutj (BV 1652); ta zlost mezy njmy (oficiermi) trwatj budje, pokud se nerozlucža (DUBNICA n. V. 1722); valedicere: rožehnati se, rozlúčiti se (KS 1763); strassliwa zdala se hodina a noc ta Ovidiusowy, w kteru mestu Rymu posledne vale powedeti a s nim se rozlučiti bil prinuceny (MK 18. st)
F. r. sa ako priatelia v dobrom, priateľsky: zwihniťe (!) wasse poháre, ja mislim, že sa jako pratelé rozlučíme (LPo 18. st); r. sa s (týmto) svetom, z tohto sveta zomrieť: kazatel a slowa boziho vczitel se s tohoto sweta rozluczil nahlu smrti (TRENČÍN 1592); pakliže by mezitim predgmenowany Macko skrze častnu smrt se s timto swetem rozlučil bez potomkow, techdy wssecko zapisuge a wodluje swemu bratrankowj Jancžowy (P. ĽUPČA 1599); (bratia) začali smútne wzdychati, slze wiléwati tak, gak by se mel (Anton) hned z swetem rozlúčiti (VP 1764)
2. od čoho vzdať sa, zriecť sa niečoho, zanechať niečo: nenj wzáctný Bohu půst tich, ktery mezytjm nechcu od hrjchuw se rozlučitj (MP 1718); rozlučovať sa, rozlúčať sa ndk k 1: (slávny zeman, v Prešove mešťan) s svú milú manželkú i s jedinú cerkú se rozlúčal, Bohu jich porúčal (ASL 1687); valedico: rožehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet (KS 1763); y s wami se rozlučugem, mjlé mé dcéry (SRo 1766); czloweka dusse kdj od tela se rozlucuge, telo oskliwe, smrdúte biwa (Káz 18. st); toto je ten persteň, čo mi milá dala, keď sa ona se mnou rozlučovať mala (PV 18. st)
F. r. sa s týmto falošným svetom zomierať: swaty Wawrinec když se mel ze swetem tymto ffalessnym rozlučowati a geho opustiti, techdy w ohniwem a rozpalenem ruosste gakssto w ohniwem wozi pressel a wstupil do rage nebeskeho (MS 1758)


rozlučovať, rozlučovať sa p. rozlúčiť

rozlúčiť_1 rozlúčiť rozlúčiť_2 rozlúčiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozlúčiť: →speex →vorbis
treba sa nám rozlúčiť il faut nous séparer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu