ohlásiť dk
1. čo o čom oznámiť, rozhlásiť, podať nej. správu: rodičowé dite take v kneze ohlasiti magj, aby take y od neho spoznáno bylo (BZ 1749) predstaviť; prečo pak panna ňeohlásila, kdo jest ten, kterího ona juž biťi zná? (BR 1785); (kráľovia) techdj napret posilagi swich sluzebnikuw, abj ohlasili o gegich prichodu (Káz 18. st)
L. o. duchovnú válku proti čomu vypovedať ideovú vojnu niečomu: Lutherus nektere theses we Wittenbergu na dwere kostolne pribyl, skrze to bylo gako na larmu zatraubeho a walka duchownj proti papežstwu ohlássená (SC 17. st)
2. čo (komu) (povinne) dať niečo na vedomie niekomu, oznámiť niečo: kdyz by geden czlowiek ranien byl a to by zadrzal a zamlczal pres noc a toho by neohlasyl foytowi (ŽK 1473); pri mline, gestly pak by zaloha bola a nebola by ohlasena, ma sa wiswedet, kdo ge tomu priczina (CA 1755); (kráľovské rozkazy) richtare a notariusse powiny budu publikowat a ohlasit (Kur 1785) dať na známosť
3. náb koho prorokovať príchod niekoho (Mesiáša, svätého): proroctwý se naplnilo, zdáwna ohlásseno (CC 1655); (archanjel Gabriel) ohlásyl swatého Jána Krstitele narozenj (WP 1768)
4. koho komu oznámiť, udať niekoho (ako vinníka, podozrivého ap.): takoweho mate w obcy wasseg zadržat a kde naijblissy officir stoljcny bywa, tam takoweho podezreneho čloweka ohlaszjt (B. BYSTRICA 1779); (Martin) gestli nekteriho z geho spolukamaratow w negakoweg nesprawedliwosty zazrel, takoweho hnedky uradnikom ohlasil a prezradil (PUKANEC 1788)
5. koho za akého vyhlásiť, pokladať za nejakého: (Katarína) skrze co za takowu swatu držena a ohlassena bila, že mnozj hlawnj sweta sprawcowe gegjm modlitbam se poručaly (WO 1670)
6. cirk koho verejne predniesť ohlášky (budúcich novomanželov): (Ďuro) dal se z ginu pannu ohlasiti na kanczly (PEZINOK 1659); nass pan Peter Trnoveczki gih ani ohlasiť, ani sobassiť nechce (LIPTOV 1773)
7. koho zvolať, pozvať niekoho: každeho pritele ohlasyti a k swadebnemu weseli powolati (RUŽOMBEROK 1605); portass chce gjtj a takowjch hostjůw ohlásytj (TRNAVA 1702); ohlasovať [-s-, -š-] ndk
1. čo komu oznamovať, rozhlasovať niečo niekomu, hlásať, zvestovať, vyznávať, (písomne) zaznamenávať niečo: on, czasto psany Lukacz, wolal gest a ohlassowal czastokrat swym przatelom y ginym dobrym lidem za piet let (ŽILINA 1472 SČL); wigdete v Babilona, vtečte od Kaldegskjch, hlasem zwučnjm zwestugte, ohlassugte to a rozneste až do končjn zeme (WO 1670); (ľudia) o welikich bozskich dobrodenich se wam kaze, zwestuge a ohlasuge, awssak predse w newdečnosty wasseg postupugete (AgS 1708); povém vám chir posádani, Búh vám radosztz ohlasuje, odkedy se ten svet zraduje (HPS 1752); wy sice na tisickrat ohlasowali ste o poniženosti a pokore, ale darmo (MS 1758)
L. clarigo: wógnu aneb pokog wyslowugem, ohlassugem, oppowjdám (KS 1763) vyhlasovať, vypovedať
2. k 2: (pred ctihodnými pánmi) ohlassugicze ku prodaczy zemu Flerku pod Kopczom wedle Loynika (RUŽOMBEROK 1571); a proto se jednemu každemu skrze toto ohlašuje, aby se od tohoto času zatym žaden nedopuštal palisatne neb koly utinati (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); podla uradu a powinnosti nasseg ohlassujeme se s pritomnu knjžečku tež y slawnym stolicam (SN 1772)
3. k 3: (anjeli) nowiny spjwagj a Messyasse pastirum ohlassugi (KK 1709); (Boh) bil swetu ohlassowan zdáwna od prorokow (GV 1755); byl Yán na pússti, ktery krstil a ohlassowal krst pokáňá na odpusstěnj hrjchúw (KB 1756); hadači nebesky, ktery prehledáwali hwezdi nebeské a spočitawali mesyce, žeby ohlassowali s nych, které weci tebe prichazat magú (BlR 18. st) hádať, predpovedať
4. k 6: gesli bi na buducne knezove viri luteranskeg a kalvinskeg do stavu manzelskeho vstupovat budu, povinovati budu se dat v kostolach katolickich ohlasovat (LEVOČA 1785)
5. k 7: poslom, ktery nocznu hodinu po dedinach zwerbowanich ssly ohlasowat, aby se do mesta ustanowily (ŽILINA 1700-02); ohlášať ndk k 1: radugme se nyemluvnyátku, tsim andzeli velykú radosz nám ohlásajú, Boha chválya, prespévajú (HPS 1752); nyebá ohlásaju, krásnye vikladaju bozské tsudné motzi (DŽ 1752); ohlásiť sa dk
1. (komu, k čomu) pozdvihnúť svoj hlas, ozvať sa, dať o sebe vedieť: widicze techda tento Valent, nemohol tak pohansky člowek byti, aby se neohlasil a za neho yakžto za newinowateho nepracowal (H. ŽDAŇA 1602); mezytim pany Gyurkycžka sa ohlasila, že muog pan dal gey zem zasyat (KRUPINA 1691); w tom se ohlasil y instans a rekl (s. l. 1711); my sme se nesmely any ohlasit, nebo nas hnedky Gry Milost presskrgepjla (PODTUREŇ 1772); potom sa ohlasila geho zena: Bodag ze ta strela zala, wet si wihutal (PUKANEC 18. st)
2. ustanoviť sa, ukázať sa, k čomu, o čo uplatniť si nárok na niečo: Walent Mozar piet let na tom ffoytstwi sediel po tom trhu a zadny se k tomv neohlasyl w tiech letech (ŽILINA 1472); pakly by se do patnacty dny neohlasyl nykdo, takowy statek ma byt uweden panu hagtmanowy w ruce (s. l. 1611); zadny prytel se k tomu neohlasil a k tomu nyekolyko dny wisse roku (TRSTÍN 1625); po mnohych rokoch sa ohlasila Ragna Bugnowa, wihledawagice tu gistu napred pisanu kopsnicu (OČOVÁ 1697); gako pany o tom zwedely, že p. swedkowa spolu s manželom hoffierstwo dostawagy, o to se ohlasili (T. PETER 1742)
3. u koho, čoho, komu, čomu pred čím, kým pred (úradnou) vrchnosťou sa predstaviť; ustanoviť, prihlásiť: čelad a poddanj, kdiž na panszku potrebu do hory prigdu, powiny budu se u pana inspectora ohlasit (TREBOSTOVO 1724); slobodne pod druheho pana pregsti mužeme, kdiž se s. komore ohlasime (VALASKÁ 1771); we wacžich wecach dowoleno bude obrazeneg stranky pred magistratem o satisfactiu se ohlasytj (CA 1782); komu by ale široke obruče do remesla potrebne boly, ten se u wrchnosti ohlasy (S. ĽUPČA 1783)
4. na čo ozvať sa, protestovať v nej. veci: na ktere pohorssitedlne rečy sa (kapitán) anj neohlasil, ale len tak zamlčal (BENICE 1773)
5. u koho (kde) zastaviť sa, nazrieť: mlinar kazal (pastierovi), aby se unho ohlasil, když k panom pugde (ROVŇANY 1753); ponewadž ale byli na pitwore zawrene dwere, (Maco Plačko) len na oblok se ohlasil (PUKANEC 1790); ohlasovať sa [-s-, -š-] ndk
1. (o dutých predmetoch) vydávať zvuk, zvučať: téss y slepica bez wagca smeleg wikrikuge, sud z wína wiprazneny wíc sa ohlasuge (GV 1755)
2. k 1: ku kteremu (úreku) se nema ani můž žáden yakowykolwek geho pritel a pribužny guž ohlasowati (MARTIN 1590); tez ze se y giny nektery postranny prytele k tomu ohlassugi (ŽILINA 1618); slyssym, zieby ginssy se ohlasowaly takowy grunt wypraweny do arendy wzatj (TRENČÍN 1702) mali záujem; Na križoch kopanicza - ohlasuge sa na ne (!) organista (P. BYSTRICA 1719); običegne w prwnj den po porode pri rodičkach gesste buole se ohlassugj (HT 1760) sa prejavujú; respondeo: odpowjdám, odpoweď dáwám, ohlasugem se; crebrescit sermo: oznamuge se, ohlasuge se (KS 1763)
3. k 2: Samuel Petelon mnohokrate sa u s. magistratu kros tohoze kusa ohlasowal (S. ĽUPČA 1730); ohlášať sa ndk k čomu, na čo namietať, mať výhrady: kdy pak zaden se k tey zmlowe neohlassel, tehdi Matuss Gombasky naprosyl pana ffarare, sskolnika Petrusa Dworskeho a Girika Nawaskeho a tu swu proday dal potwrditi (RUŽOMBEROK 1571); žaden se na to neohlassel pri kupowani nebo pri aldomassj (TURIEC 1672)