nekonečný príd.
1. kt. nemá koniec (v priestore, v čase), neobmedzený, neohraničený; kt. má neobmedzený počet prvkov, op. konečný: n. vesmír, priestor; n. rad (čísel)
2. expr. veľmi dlhý, veľmi veľký: tá cesta je n-á; n-á túžba;
nekonečne prísl.;
nekonečnosť -i ž.;
nekonečno -a s. priestor al. čas bez ohraničenia: dívať sa, šíriť sa do n-a; mat. premenná veličina rastúca bez obmedzenia