horký
I. príd.
1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená
2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy
3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc
● zhltnúť h-ú → pilulku; → vypiť kalich horkosti (až do dna);
horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;
horkosť -i ž.
II. horké s., horká ž. horkastý likér
III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!
horký, horkýže, horkýtam, horkýžetam, pís. i horký tam, horkýže tam čast.
horký2, horkýže, horkýtam, horkýžetam, pís. i horký tam, horkýže tam čast. hovor. expr. ▶ vyjadruje zápor, popieranie, odporovanie, pochybovanie, kdežeby: Že vraj ženiť? Horký tam, veď nemám nič, zhola nič! [A. Habovštiak]; V Trenčianskej vraveli - vraj Matej Kráľ je to. Horký to kráľ! Tulák! [J. Buzássy]; Horký moje sedenie! Po rozum som prišla. [J. F. Kunik]; Priniesla si so sebou aj knihy, že sa bude učiť, ale horkýže učenie! [M. Komorová]; Horkýžetam oddychovania pred sviatkami. [Vč 1974]
horký2, horky, horkýže, horkýžetam p. kdeže 1, nie 1
kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!
2. p. kde 1, 2
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
horký3, horky, horkýže, zried. i horkýtam, horkýžetam čast. vyjadruje zápor, popieranie, nesúhlas; veru nie, kdeže, čožeby (obyč. v odpovedi): Mamička, dosť mi je. — Horký dosť! (Kuk.) Vošla dnu, činiac sa, že má robotu a horky! — len sa pretvárala. (Hviezd.) Či by ťa (to) nezlostilo? — Horký nie! (Tim.) Ale horkýže nie — aspoň ťa poľutujem. (Kuk.) Spokojnosť s úchvatkom? — Horkýtam! (Hviezd.) A nešli ste už viac nikde slúžiť, stará mať? — Ach, horkýžetam nie! (Janč.)
horký i horkýže čast. strsl, čiast. zsl vyjadruje popretie výpovede, negatívny postoj; ale nie, kdežeby: U si sa najeu̯? Horkí najeu̯! (Dol. Lehota DK); Si poznala stareho oca? Aľe ňi, horkí (Ozdín LUČ); Horkíže, ňeprišla! (Prosné PB)