roztĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením rozdrviť: r. cukor, škoricu, r. orech
2. rozbiť (význ. 1): r. tanier, r. si nos;
nedok. roztĺkať -a
// roztĺcť sa rozbiť sa (význ. 1): taniere sa r-li