kadekto, kdekto -koho zám. neurč. expr. hocikto, bárskto, všelikto (význ. 1, 2): pobalamutila k-ho; chodí ta k.
kadekto, kdekto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne
kadekto, kdekto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne hovor. ▶ odkazuje na rozmanitosť al. ľubovoľnosť pri výbere osoby, všelikto, hocikto, hockto: pozná kadekoho, kdekoho; nespoliehaj sa na kadekoho, kdekoho!; zaskakuje tu za kadekoho, kdekoho; hral už naozaj s kadekým, kdekým; kdekomu sa mu už vyhrážal kadečím; Čeliadka prešibaná, sebavedome sa rozpína v našom chotári, úlisným medoslovím kadekoho očarí. [Š. Pártošová]; A keď si vypil, kdekoho objímal a preklínal, búchal sa do pŕs. [A. Chudoba]; Sedeli sme dlho a rozprávali sme sa pekne nahlas, kadekto si nás všimol, kadekto sa do nás započúval. [LT 1999]
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
kdekto p. hocikto
kdekto, -koho zám. neurč. hovor. hocikto, bárskto, všelikto: Druhá strana chodila hore-dolu dedinou, vykrikovala, búrila kdekoho. (Taj.)
degdo p. kdekto
dzechto p. kdekto
kdekto zám. neurč. (ďegdo, dzechto) strsl, zsl vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby; bárskto, kadekto: Ftedi po vojňe mau̯ ďegdo gvera (Zvol. Slatina ZVO); Ňesmieme ďekomu veriď ľen tak (Čičmany ŽIL); Dzechto ma ohovárá (Prosné PB); Ďekomu to poviprávala a čil sa jéj ňelúbí (Chocholná TRČ); Gďegdo o ňom len zle hovoreu̯ (Bánovce n. Bebr.)