Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

veľmi väčšmi prísl.

1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať; v. sa narobil veľa; v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m; v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii); zdôraznené expr. v., preveľmi; v., preveľmi ľutoval

2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)

ani v. nie zmierňujúci zápor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veľmi väčšmi prísl.

najväčšmi prísl. 3. st. kveľmi


veľmi prísl.

najväčšmi prísl. 3. st. k ▶ ↗ veľmi (ak sa vzťahuje na slovesný dej): človek n. zo všetkého potrebuje lásku; n. ho mrzela prehra; čo ti n. vyhovuje?; Povedal, že napriek všetkému ho najväčšmi zaujali fotografie ticha. [S. Rakús]

-eľmi/277453±21 5.96: adverbiá 1. st. 252546 veľmi/241901 priveľmi/8918 neveľmi/1586 preveľmi/141

-i/14021679±12186 3.02: adverbiá 1. st. 304196→302866
+217
−39
veľmi/241901 vlani/17837 väčšmi/9356 priveľmi/8918 sčasti/4519 vnútri/4340 miestami/3696 chvíľami/1691 neveľmi/1586 peši/1317 oproti/850 schuti/833 voči/777 (28/5245)

-ľmi/278144±21 5.96: adverbiá 1. st. 252546 veľmi/241901 priveľmi/8918 neveľmi/1586 preveľmi/141

-mi/2402977±441 4.21: adverbiá 1. st. 267716→267691
+5
−0
veľmi/241901 väčšmi/9356 priveľmi/8918 miestami/3696 chvíľami/1691 neveľmi/1586 najväčšmi/351 preveľmi/141 chvíľkami/51

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno akohovor. expr.: ktohovieako ktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobilhovor. expr.: bohvieako bohhovieako čertvieako čerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom

2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmi osobitne mimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňalihovor. expr.: bohvieako čertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)


mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelne neplánovane netradične

2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitne výnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmi značne hodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajne neobyčajnekniž.: neobvykle nezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídane nevýslovne neopísateľne neuveriteľne neslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšedne zriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmieru nanajvýš priveľmi príliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášť obzvlášťzastar.: obzvlášte obzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieako bohvieako čertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

porov. aj mimoriadny 1


silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silne mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevne tuho stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmi značne hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavo ostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazne energicky prudko rázne strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementne razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilno prisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahko obťažne prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudno trudneexpr.: lopotne krvopotne znojne mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažko naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne silno silne veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživo tiesnivo zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestne bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly dlho zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2


tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne silno silne mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdo húževnato úporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuho napevno dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

porov. aj tuhý 3


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne mnoho dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálo zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojne sporo výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: moc až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromada kopa hŕba celá kopa celá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečo dačo voľačo čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadne požehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekom vyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tucty na stovkyhovor. expr.: hrôza hrúza až beda až strach do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľko čertviekoľko ktoviekoľko ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľa primnoho nadmieru nadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľa premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne značne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemálo veľa mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajne nezvyčajne nevšedne mimoriadne osobitne zvlášťkniž.: nezvykle neobvykle obzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodne obdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimerane nepomerne neúmerne nadmerne enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmi príliš prílišne nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálne nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemerne nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemerne podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídane neslýchane nevýslovne nevysloviteľne nevypovedateľne neopísateľne nepredstaviteľne neuveriteľne nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierne ohromne vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocne silne tuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekom neúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadne poriadne naplno náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovsky úžasne závratne kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialene ukrutne ukrutánskyhovor. expr.: hrozne hrozitánsky hromsky strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až beda až hrôza až strach až hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovsky diabolsky pekelne potvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi veľmi-preveľmi prenáramne prenesmierne preukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysoka navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodne značne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholne nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

veľmi (nár. i veľmo) prísl.

1. vo veľkej miere, hodne, značne: v. mnoho, v. dávno, v. rýchle; v. sa namáhať, smiať; byť v. unavený; v. pekné dievča; v. ochotne, v. rád niečo urobiť; mať niekoho, niečo v. rád; Zdvorilý je až veľmi (Kuk.)príliš, až prehnane. Veľmo boli do nej zaľúbení. (Jes-á);

zdôraznené expr. veľmi, preveľmi: Veľmi, preveľmi sa poplakala. (Šolt.)

2. veľa, mnoho: Odpočinku tu veľmi nebude. (Gráf.) Maťko veľmi nepočúva ujčekove reči. (Kuk.)

3. škol. veľmi dobre, veľmi dobrý prvý al. druhý stupeň v klasifikácii;

4. nár. (v replike) vyjadruje súhlas, pritakávanie, dobre, áno, hej: Darno ho (seno) obrátiť! — I veľmipán urodzený — už išli. (Vaj.)

veľmi, veľmo prísl
1. vyznačuje veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: gest dnies cziesta welmi zla (SEČOVCE 1455); Wassy Milosty welmj pokorne prosime (SIELNICA 1571); wirozumeli sme s psany W. M., že Was welmi nohi bolegy (SKLABIŇA 1579); tato wynicze Modliar welmi byla zapusstena (BÁTOVCE 1618); tato mast gest welmy dobra (RT 17. st); Dora Pavloviech welmy twrdo ochorela (VELIČNÁ 1724); plostice mne velmo hrisly (PUKANEC 1788)
F. welmi se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (SiN 1678) majetok kazí dobré mravy
2. skoro, zavčasu: mame do Widne ytj ke zysary o wassu wecz, nebo gestlj se wczyl wassym weczom konecz nedokona, teda nykdy, protoss abi ste poslalj pysare w uterek nebo w stredu welmy rano (NOVÁKY 1569 KL); maturrime, maturissime: wélmy ránó, wčas ránó (KS 1763); po čtwrte pametihodne gsau tieto ženi, quoad temporis observationem, stranj sameho času, nebo doklada text, že welmj rano wjssly (CS 18. st)
3. pri zápornom slovese obsahuje jednoznačnosť vyjadrenia, výpovede: Bohu welmi neprýgemne, telu nepowolug swému (CC 1655); geho (môjho milého) hnewu sa ga nebogym, lebo onho welmi nestogim (s. l. 1744)
L. nie v. zmierňujúci zápor: nec nimio plus: ne wélmy (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

človek veľmi bohatý, ktorý homme très riche qui
mladá žena je veľmi jeune femme est très
nehodný a veľmi nešťastný indigne et très malheureux
opitá a veľmi nešťastná saoule et très malheureuse
veľmi bohatý, ktorý sa très riche qui se
veľmi nehodný a veľmi très indigne et très
veľmi opitá a veľmi très saoule et très
veľmi rýchlo a potom très rapidement et puis
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu