súhlas -u m.
1. zhoda v názore al. prijatie názoru iného: nadšený s., prikývnuť na s.
2. odobrenie, privolenie: písomný s., odišiel bez nášho s-u
□ d(áv)ať s., vyjadriť, vysloviť s. súhlasiť;
v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami
súhlas -su pl. N -sy m.
jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť
2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus
3. p. spoločnosť 2
súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlas • dovolenie: požiadať o dovolenie • povolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenie • schválenie: čakať na schválenie • odobrenie • kniž. placet • kniž. zastar. zvolenie
2. p. zhoda 1
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
súhlas, -u m.
1. prijatie názoru iného človeka, zhoda v názore na niečo: vysloviť s. s niečím, s niekým; kývnuť, prikývnuť, prikyvovať na s.; spontánny, búrlivý s., tichý, nemý s.; Zatlieskali Vítovi na znak súhlasu. (Tim.)
2. privolenie k činu, konaniu niekoho, kladný postoj k niečomu, odobrenie: dať s. k niečomu; písomný s.; Chcem mať tvoj súhlas a tvoje odobrenie. (Vaj.) Pokýval hlavou ako na súhlas, že môžem pomáhať. (Tomašč.) Nik neodíde bez môjho súhlasu. (Král.); práv. rodičovský, opatrovnícky, poručenský s.;
3. trochu zastar. zhoda, súlad, vnútorná harmónia, jednomyseľnosť: uviesť odporné mienky v súhlas (Lask.); Rozišli sa v najkrajšom súhlase. (Kuk.) Hľadáme súhlas medzi tým, čo máme, a medzi tým, čo by sme si žiadali. (Kuk.)
4. zastar. súlad zvukov, súzvuk: Falošné tulikanie rozladeného organa kazilo súhlas. (Vaj.)