Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prach -u m.

1. jemné čiastočky tuhých látok, kt. poletujú vo vzduchu al. sa usádzajú na niečom: oblak, kúdol p-u; utierať, rozvíriť p.; kozmický p.; uhoľný p.

2. výbušnina na napĺňanie nábojov: strelný p.

● upadnúť do p-u zabudnutia stať sa neznámym; padnúť pred niekým do p-u pokoriť sa; pokoj p-u jeho formula pri pietnej spomienke na mŕtveho;

prachový príd.: p. sneh; ban. p-é rudy

prach -chu m.

prach p. tabletka

tabletka prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru • odb. tableta: dve tablet(k)y acylpyrínu, tuhý lieh v tabletkách • pilulka • zried. pilula: pilulky proti bolesti • fam.: pastila • pastilka (liečivý prípravok tvaru kotúčika, kocky a pod.): pastilky proti kašľu • prášok (liek v podobe tabliet): prášky na spanie • zastar. prach (Jégé)

prach, -u m.

1. celkom drobné, jemné a suché čiastočky hmoty, najmä také, ktoré sa usadzujú ako nečistota na povrchu predmetov al. za sucha pokrývajú cesty a pod.: kúdol p-u; Malé cigánčence váľali sa v prachu. (Čaj.) Topánky boli úplne pokryté prachom. (Kuk.) Drak zakrýval si ústa pred prachom, ktorý sa mu do nich dral. (Chrob.) Vyhriaty prach hradskej pálil Jankove chodidlá. (Zúb.); pren. Ľudovít ledva otriasol prach školský (Tim.) ledva skončil štúdia; astron. kozmický p. veľmi drobné meteority v medzihviezdnom priestore; ban. uhoľný p. jemné čiastočky uhlia vznikajúce pri dobývaní a doprave uhlia; tech.: kychtový p. tuhé častice obsiahnuté v kychtových plynoch; vápenná p. odpadky pri pálení vápna používané ako hnojivo; geol. sopečný p. jemné, sypké vyvreliny pri výbuchu sopiek

● upadnúť do p-u (arch. v prach) zabudnutia stať sa neznámym; padnúť pred niekým do p-u pokoriť sa;

2. trochu zastar. obyč. v mn. č. liek v podobe jemného prášku; prášok: I v apatike som bola, prachy dali a nič, nič nepomohlo. (Taj.) Apatekár namiešal akýchsi prachov a oddal Adamovi. (Jégé)

3. výbušnina, ktorá sa používa ako náplň nábojov: pušný, strelný p.; Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali po kamení. (Kal.); pren. Ich smiech len pridal prachu na hnev Dona Quijota (Fel.) zväčšil ho.

4. bás. telesné ostatky (obyč. o dávno zomretých): Jestli si vážiš prach otcov svojich, nezavrhuj ich symbol. (Vaj.); bibl. Prach si a v prach sa obrátiš.

● Pokoj prachu jeho (jej)! zvrat používaný pri pietnej spomienke na mŕtveho;

5. prachové perie;

prachový príd.: p. kepeň (Vaj.) proti prachu; p. sneh; hut. p-é rudy; ban. p-é uhlie v podobe prachu; p-á náplň výbušnina vkladaná do nábojníc; p-é perie jemné husté perie pod vrchným perím dravých a vodných vtákov

prah p. prach

prach m. (prah)
1. csl celkom drobné suché čiastočky tuhých látok (obyč. poletujúce vo vzduchu al. usadené na niečom ako nečistota); veľmi jemná sypká látka, prášok: Púpavi umijem s prachu, ľebo v ľeťe sa práši, povarím a preceďím do hrnčíka (Ľubeľa LM); Kukurica máva sňet, čierni prah je s toho (V. Bielice TOP); Takí bou̯ človeg zamazaňí o_toho prachu ako kominár (Tek. Breznica NB); Bulo bi tu blächu kuz ló obmiaždž ot prachu (Brusník REV); Povimetala fšetki kúti a ten prah visipala ven, a na kerú stranu ho vieter zavial, tam sa vraj to dziefča vidalo (Zubák PCH); Ket je prašivec starí, dímá, púščá takí kávoví prach (Lakšár. N. Ves MAL); Bola to špatná robota, prachu tam bolo, špinaví tí ludé boli (Ružindol TRN); Tu pri draźe barz veľo prachu (Dl. Lúka BAR); Ke_dzecko malo plane spaňe, zberaľi po kutoch prah a položeľi mu ho do koľiski pod hlavu (Rankovce KOŠ); Jarčani prach tag žar celo, že to do ňevitrimaňa bulo (Brezina TRB)
L. pušní prach (Záh. Ves MAL), puškovi prach (Gelnica), skalovej prach (Šuľa MK) - druh výbušniny, strelný prach; uhľiarski prach (Tek. Breznica NB) - pôda rozpadnutá (opakovaným) pôsobením vysokej teploty na prach
F. drobní jak prach (Dechtice TRN) - veľmi; horí aňi pušnej prach (Lešť MK) - prudko; zemled na prach (Dechtice TRN), rozbid na prach (Dobrá Voda PIE), potludz na prach (Brezina TRB) - úplne nadrobno, najemno; zhorel na prah a popel (Bošáca TRČ) - do tla; nasipať prachu do očú (Mošovce MAR) - oklamať, prekabátiť (niekoho); čumí jag žaba s prachu (Šípkové PIE) - vytriešťa oči (obyč. od prekvapenia)
2. vyrobený prípravok (obyč. v podobe prášku)
a. obyč. mn. č. majúci uzdravujúce al. iné priaznivé účinky na organizmus, liek (novšie aj ako tablety): Dav mu (lekár) prachi (V. Bielice TOP); Najdréu té prache vipiťe! (Ozdín LUČ); Tuš, reku, paňiu hlava boľí, nag mi prachi dajú (Hnúšťa RS); Prachi bere, šva jú furd hlava bolí (Revúca); Ná šak s toľkích prachvo ešťe viadz ochorieš (Čičmany ŽIL); Kej večér užívám ti prachi, dicki híh mosím zapic, lebo je to horké jako fras (Lúky PCH); Pretpisal mu prachi ot kašľu (Chmin. Jakubovany PRE)
b. dodávajúci pôde živiny, umelé hnojivo: Po tom prachu na jar nariasu̯a krásna ďeťelina trojka (Podkonice BB); Keď lietallo iďe prach púšťať, hlásia rozhlase, abi sa čeli zapchali (V. Maňa VRB); Ťeráz lem prachom hnoja̋ polo (Mokrá Lúka REV); To drustvo toľko sipe tich prachvo, že už na roľách vihinuľi pandravi (Brvnište PB); Za starích časóu nehnojili prachom (Vaďovce MYJ); Zalo sa prachu do kíbla a ottál sa rozhadzuvav z malú lopatku (Trakovice HLO)
c. uľahčujúci pranie, prací prášok: Do plachti zme mesto prachóv na praňé dali drevenní popol (Hul VRB); Košelu som mosela praď na dva boki a aňi prachi ňeboli (Topoľčany); Čera dávali po dva prahi na práňé (Lapáš NIT); Tedi prachi hádam aňi ňeboľi, ľen lúch (Zliechov ILA)
d. druh výbušniny, strelný, pušný prach: Tú ďieru virúbaľi do skali ftedi, ke_cä staväla na Orave štreka, a bou̯ v ňej sklad na prach, čuo s ňím skali lámaľi (Žaškov DK); Tam f tej šnúre zápalnej je prah a ten sa mi ňechiťiu̯, no, reku, čo robiť? (Ľubeľa LM); Prah roznášau̯ prachár (Ban. Štiavnica); Nat kapslu je f patróne prach (Trakovice HLO); Tote haviare maľi hrubi čarni prach (Gelnica); Vibiral s kuľoch prach, aľe jedna kuľa štreľila a joho rozňeslo po calim poľu (Brezina TRB)
e. používaný na brúsenie, leštenie, čistenie, pri obrábaní kovov a pod.: Tam bola misa s tín salmiakovím prachom, tak ten meďíkovec tak šikouňe zakažďín čiahou̯ do tej misi a frg na ten kotuol na vrch (Žarnovica NB)
L. siať prach (M. Lehota NB), rossát prach (Ludanice TOP) - hnojiť, pohnojiť umelým hnojivom
3. záh spodné, najjemnejšie (obyč. husie) perie, páperie: Tá hus potom už začne sedzet, puscí si prah do teho koša (Hlboké SEN); prach (Kuchyňa MAL)
4. napadané suché ihličie: Naspadane ihli śe hrebia a to volama prach (Dl. Lúka BAR)

prach m
1. množstvo drobných, jemných čiastočiek hmoty: porucyl swu dussicku swemu mylemu Stworitely, od ktereho gu na tomto swete prigaty racil, telo pak swe hrissne do zeme prachu ku pokognemu odpocynuty (KRUPINA 1639); piljcy pacholek pjlou pyly, kdežto prach od pjleny odpada (KoB 1666) piliny; pulvis: prach (AS 1728); to spolu smjsseg, na prach obrat (HT 1760);
x. pren mnohy člowek sotwa mesyc, dwa w prachu sskolskem se bawy a uči, chce myti nomen rewerendi (SP 1696) v škole; o Synu, uslyss kwilenj bjdneg dussi, která w prachu hrjchúw ležj (BlR 18. st) je hriešna
L. p-om ležať byť zničený: nemecke zeme měly prachem ležeti (KR 1751); spáliť, udelať v p. a popol čo niečo úplne zničiť: pribitki, stodoly y statečky w prach a w popel su obracene (P. BYSTRICA 1625); kto Sodomu z patimi mestami wiwratil a w prach spalil (MS 1758); delere urbem flamma: na prach udělati mesto (KS 1763)
F. podobňý gest prachu w poli, s ňim hrá wytr po swé wůli (CC 1655); onyi szú jak prach, lyechká plyeva, chtorú vétr nadalyeko rozvéje (DŽ 1752) o nestálosti; diabel ten gako prach smizel (VP 1764) rýchlo
2. spráchnivené telesné pozostatky: ackoli prach byti mam, Gežysse nezanecham (KK 1709); nech se nawratj prach do zemj sweg (KT 1753)
L. náb byť p. a popol, p. a blato o pominuteľnosti čloweka: o Bože vpadam pred tebu ga prach a blato (BD 1768); (ľudia) sme prach a popel, Kristus, slowo bože (SJ 1787); nagsspatňégssy sem prach a popel (BlR 18. st); v p. sa obrátiť, premeniť, rozsypať, rozpúšťať o pominuteľnosti človeka: (o človeku) prach gsy a w prach se obratiti musyss (BAg 1585); kdybys ty (otec) z mrtvých vstal, z velikej bolesti v prach bys se rozsypal (ASL 1687); ale kdiž sa skrze smrt na prach telo rozpússtá (BlR 18. st); mosi w hrobe na prach biti premeňenj (Pie 18. st)
3. farm liek v podobe jemného prášku: piwonkowi prach s wodnatosty rutennau pity paduczi nemoc hogi (MT 17. st); husťe sa jéj i kíchalo i šťikalo od do nosu vetkaního prachu (BR 1785); bedernikový prach s gačmennú muku smissani (Zel 18. st)
L. pulveris simplices: sprosté prachy jednoduché prášky pozostávajúce z jedného práškovitého liečiva: aurum fulminans: hřjmagjcy zlatý prach traskavé zlato Aurum fulminans; aurum balsamicum: balzámový zlatý prach; spec. de gemmis frigidis: sywý perlowý prach; spec. laetificantes completae: obweselugjcy prach s pjžmem a s ambrau; pulv. fumalis ad incantationes: cžarum kauřjcy prach (TT 1745); prach smrkaci od hlawi bolenja (LR3 18. st)
4. strelný prach, na napĺňanie strelných zbraní: (Vaša Milosť), prachu, take anj olova zadneho nemagj (D. NIVA 1575); Polak Janko dodawall gym prachu a zbroge (B. ŠTIAVNICA 1614); die 14. novembra kupily prachu pol centa f 17 (KRUPINA 1687); prachu od prachara wzalo se ffunt (ŽILINA 1710); wiceg plati proti hňewu dobrotiwe slowo, nežli gakoliw syla, zbrog, prach a olowo (GV 1755)
L. ručničný, pušný, puškový p. strelný prach: pri delani našeho pušneho prachu sotva jednu hodinu bezpečnu sobe slibovati muožeme (B. BYSTRICA 1633 CM); wezmy žyweho ohne a prachu rucžnyčneho, rozetry spolu a daweg w pomigach pity (LR1 17. st); gestli česnak s pusskowim prachom potres, kassel prestane (PR 18. st); -ový, -ovný príd k 1: pulvereus: prachowy (KS 1763); k 3: jsú slama, jsú seno, jsú prachové sňeti (BR 1785); k 4: gedna kratka rucznicza zelezna, k tomu lodinky, flassky dwe a kljcž prachowny (ZVOLEN 1589); pulveraria: prachowá sklenička (KS 1763); prášok dem
1. k 1: atomus: drobny a nespočjtany prássek, částka nerozďelitedlná (KS 1763); pulvisculus: prássek (PD 18. st);
x. pren chibil by ten nejmenšy slunečný prášek, čo sy ty (CDu 18. st)
L. obrátiť na p. rozdrviť na prášok: toto wssecko na welmy subtilny prassek obrat a pomissag spolu (RT 17. st); slnečný p. nedeliteľná čiastočka: atomus: slunečnj prassek (AS 1728)
F. Což gest wssecko gine proti Bohu? Tak mnoho, gak nic, méňeg gak prássek proti celému swětu (UKK 1768)
2. k 3: kdy gedowata nemoc panuge, ma se pilne s tymto prasskem dom kaditi (RT 17. st); prassek geg prinesel, že by ho vžiwala (LEVOČA 1724); osobe k porodu pracugjcy muže se zawdati k užiwanj prassku porod napomahagjcyho (HT 1760); sympasma: prassek na poceni (KS 1763); prašoček [-eč-] dem k 1: Democrytus mjtj chce, žeby ze slunečných prássečkú zložená byla (duša), kterj po wssem těle roztrausseni, geho wssecka hnutj způsobugj (StN 1785)

prachovný p. prach