prah p. prach
prach m. (prah)
1. csl celkom drobné suché čiastočky tuhých látok (obyč. poletujúce vo vzduchu al. usadené na niečom ako nečistota); veľmi jemná sypká látka, prášok: Púpavi umijem s prachu, ľebo v ľeťe sa práši, povarím a preceďím do hrnčíka (Ľubeľa LM); Kukurica máva sňet, čierni prah je s toho (V. Bielice TOP); Takí bou̯ človeg zamazaňí o_toho prachu ako kominár (Tek. Breznica NB); Bulo bi tu blächu kuz ló obmiaždž ot prachu (Brusník REV); Povimetala fšetki kúti a ten prah visipala ven, a na kerú stranu ho vieter zavial, tam sa vraj to dziefča vidalo (Zubák PCH); Ket je prašivec starí, dímá, púščá takí kávoví prach (Lakšár. N. Ves MAL); Bola to špatná robota, prachu tam bolo, špinaví tí ludé boli (Ružindol TRN); Tu pri draźe barz veľo prachu (Dl. Lúka BAR); Ke_dzecko malo plane spaňe, zberaľi po kutoch prah a položeľi mu ho do koľiski pod hlavu (Rankovce KOŠ); Jarčani prach tag žar celo, že to do ňevitrimaňa bulo (Brezina TRB)
L. pušní prach (Záh. Ves MAL), puškovi prach (Gelnica), skalovej prach (Šuľa MK) - druh výbušniny, strelný prach; uhľiarski prach (Tek. Breznica NB) - pôda rozpadnutá (opakovaným) pôsobením vysokej teploty na prach
F. drobní jak prach (Dechtice TRN) - veľmi; horí aňi pušnej prach (Lešť MK) - prudko; zemled na prach (Dechtice TRN), rozbid na prach (Dobrá Voda PIE), potludz na prach (Brezina TRB) - úplne nadrobno, najemno; zhorel na prah a popel (Bošáca TRČ) - do tla; nasipať prachu do očú (Mošovce MAR) - oklamať, prekabátiť (niekoho); čumí jag žaba s prachu (Šípkové PIE) - vytriešťa oči (obyč. od prekvapenia)
2. vyrobený prípravok (obyč. v podobe prášku)
a. obyč. mn. č. majúci uzdravujúce al. iné priaznivé účinky na organizmus, liek (novšie aj ako tablety): Dav mu (lekár) prachi (V. Bielice TOP); Najdréu té prache vipiťe! (Ozdín LUČ); Tuš, reku, paňiu hlava boľí, nag mi prachi dajú (Hnúšťa RS); Prachi bere, šva jú furd hlava bolí (Revúca); Ná šak s toľkích prachvo ešťe viadz ochorieš (Čičmany ŽIL); Kej večér užívám ti prachi, dicki híh mosím zapic, lebo je to horké jako fras (Lúky PCH); Pretpisal mu prachi ot kašľu (Chmin. Jakubovany PRE)
b. dodávajúci pôde živiny, umelé hnojivo: Po tom prachu na jar nariasu̯a krásna ďeťelina trojka (Podkonice BB); Keď lietallo iďe prach púšťať, hlásia rozhlase, abi sa čeli zapchali (V. Maňa VRB); Ťeráz lem prachom hnoja̋ polo (Mokrá Lúka REV); To drustvo toľko sipe tich prachvo, že už na roľách vihinuľi pandravi (Brvnište PB); Za starích časóu nehnojili prachom (Vaďovce MYJ); Zalo sa prachu do kíbla a ottál sa rozhadzuvav z malú lopatku (Trakovice HLO)
c. uľahčujúci pranie, prací prášok: Do plachti zme mesto prachóv na praňé dali drevenní popol (Hul VRB); Košelu som mosela praď na dva boki a aňi prachi ňeboli (Topoľčany); Čera dávali po dva prahi na práňé (Lapáš NIT); Tedi prachi hádam aňi ňeboľi, ľen lúch (Zliechov ILA)
d. druh výbušniny, strelný, pušný prach: Tú ďieru virúbaľi do skali ftedi, ke_cä staväla na Orave štreka, a bou̯ v ňej sklad na prach, čuo s ňím skali lámaľi (Žaškov DK); Tam f tej šnúre zápalnej je prah a ten sa mi ňechiťiu̯, no, reku, čo robiť? (Ľubeľa LM); Prah roznášau̯ prachár (Ban. Štiavnica); Nat kapslu je f patróne prach (Trakovice HLO); Tote haviare maľi hrubi čarni prach (Gelnica); Vibiral s kuľoch prach, aľe jedna kuľa štreľila a joho rozňeslo po calim poľu (Brezina TRB)
e. používaný na brúsenie, leštenie, čistenie, pri obrábaní kovov a pod.: Tam bola misa s tín salmiakovím prachom, tak ten meďíkovec tak šikouňe zakažďín čiahou̯ do tej misi a frg na ten kotuol na vrch (Žarnovica NB)
L. siať prach (M. Lehota NB), rossát prach (Ludanice TOP) - hnojiť, pohnojiť umelým hnojivom
3. záh spodné, najjemnejšie (obyč. husie) perie, páperie: Tá hus potom už začne sedzet, puscí si prah do teho koša (Hlboké SEN); prach (Kuchyňa MAL)
4. napadané suché ihličie: Naspadane ihli śe hrebia a to volama prach (Dl. Lúka BAR)