Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povoliť -ľ! dok.

1. uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. nohavice, p. brzdu, p. uzdu

2. dať povolenie na niečo, dovoliť: p. odklad cvičenia, p. výnimku

3. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak p-l, struna p-la

4. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: pritisol a dvere p-li

5. poddať sa nátlaku: matka po dlhom odporovaní p-la

6. dopriať voľnosť: p. deťom

7. zoslabnúť, poľaviť, zmierniť sa: zima p-la, bolesti p-li

p-li mu nervy prestal sa ovládať;

nedok. povoľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

povoliť -lí -lia povoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


povoliť si -lí si -lia si povoľ si! -lil si -liac si -lenie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiť pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiť privoliť pristúpiť pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieť zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspechpopriať: popriať koňom oddychupovoliť vyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkomzried. pohovieť: starká deťom pohovela


dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať si dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť si povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žita dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sa podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiť upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť popustiť poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sa zmiernieť oslabnúť zoslabnúť ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustať utíchnuť utíšiť sa ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť pominúť sa minúť minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sa zaniknúť prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviť popustiť povoliť ustať utíchnuť stíchnuť zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúť utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapať skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúť naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliť poľaviť popustiť (z nárokov, z ceny)


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť sa odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuť ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa) vyhnúť (sa) vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiť odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiť uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiť povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sa poddať sa kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuť ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sa zriecť sa vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvost rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sa pominúť sa zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliť poľaviť popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúť utíchnuť stíchnuť utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť sa ustať: dážď sa zmiernil, ustal


uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiť oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniť vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiť zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povoliť1, -í, -ia dok. (čo, čo komu i s neurč.) dať súhlas k niečomu, dovoliť niečo: Vrchnosť nemôže povoliť Maticu slovenskú. (Škult.) Či dosiaľ málo krčiem povolili? A či ich ešte málo povolia? (Jil.) Predvolebnú schôdzku som im nepovolil. (Fr. Kráľ) Stádo dorazilo na pastvisko, na ktorom povolili pásť. (Laz.); práv. p. odklad, p. exekúciu, p. úver;

nedok. povoľovať, -uje, -ujú


povoliť2, -í, -ia dok.

1. (čo, komu) uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. (koňom) uzdu, p. opraty; „Pritiahla som si trochu tuho odedzu,“ myslí si (Mária) a rada by odbehla, aby si ju povolila. (Chrob.) Sklonil hlavu a povolil koníkovi. (Hor.)

2. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak povolil, napätie povolilo; Obruče rúk povolili a postava sa skĺzla na zem. (Švant.) V hrdle jej čosi povolilo. (Jil.)

hovor. nervy mu povolili prestal sa ovládať;

3. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: Zrazu som stisol, kľučka povolila. (Hruš.) Mlátil do dverí päsťami, kým nepovolili. (Tat.)

4. (bezpredm. i komu) (o osobách) poddať sa nátlaku, ustúpiť: (Pani) dlho odporovala dobrej rade, napokon povolila. (Vans.) Terezka myslela, že jej dušu z tela vysotia, ale nepovolila: tisla sa ako ostatní. (Zúb.) Starý naveľa, naveľa povolil v tejto veci žene. (Kuk.)

5. (komu) dopriať voľnosť: p. deťom; A ráno, že bola nedeľa, mať povolila synkom. (Taj.)

6. zmierniť sa: zima povolila; Horúčavy nie a nie povoliť. (Laz.) Záduch povolil. (Chrob.);

nedok. povoľovať, -uje, -ujú

|| povoliť sa zried. uvoľniť sa: (Paľo) zapravoval do jarma klinec, čo sa pri oraní povolil. (Podj.);

nedok. povoľovať sa

|| povoliť si expr. dopriať si pohodlia, oddýchnuť si, povolkať si: Ani sa neponáhľali. Do rána je času dosť, prečo by si nepovolili. (Zgur.)

povoliť dok.
1. dať povolenie, súhlas: Kráľ Maťej povoľiu̯ slobodňe pásť statog na kráľouskíh majetkoch (Bziny DK); Aľe potom poňiekerim povoľiľi pásťi a naostatok mohla si tam pásťi celá ďeďina (V. Lom MK); Opítaj sa téj osobi, či to povolí (Ružindol TRN)
2. uvoľniť niečo pritiahnuté: povolit vreteno (Kuchyňa MAL)
3. odľahnúť, stlmiť sa, zoslabnúť; uvoľniť sa (obyč. o prejavoch choroby, telesných orgánoch a pod.): To mu potom tag dobre povoľiľi tie prse (Žaškov DK); Potim už bolo ľehčejši, bo som bula i shudnuta i to už bulo šicko povoľeno (Buglovce LVO)


povoliť si dok.
1. uvoľnene sa správať, uvoľniť sa: Bars sebe povoľil, ľem žebi to ňeobanoval (Dl. Lúka BAR)
F. povol si dzjéčatko, dokul si panenkú (Bošáca TRČ) - uži si voľnosť
2. dovoliť si: No ja sebe toto much povoľidz dakedi? (Krčava SOB)

povoliť dk
1. čo čomu, komu dať súhlas na niečo, dovoliť niečo: my rada shuoru psana takto gsme powolili, kdiz bi Pan Buoh na tobie smrt dopustil, abi manzelka twa toho domu zadnemv nepredala (ŽK 1494); pan rychtarz tomu všemu povolil a vydathi ty penjze slybyl (ŽILINA 1571 E); slissal sem z ust rychtare nasseho, ze on powolil Dudaczkowy, aby rozehnal tu chasu (ILAVA 1651); mne take powolťe, abych powěďel o tých, ktery w chrame božjm hrmot delagj (SK 1697); nic méně powolme, že postačuge k spaseny, co w wyznánj wjry aposstolské gest obsaženo (FP 1744) pripusťme; opatrné děti, když owoce gist chtěgi, požiwagi genom to, co sa gim radilo a powolilo (RPM 1795)
2. čomu, komu poddať sa nátlaku, ustúpiť pred niečím, niekým: Jakub Garay prawde powolil a neodpiral (STRÁŽNICA 1529); když Žide Pawla prosyli, aby dale pobyl u njch, nepowolil (SP 1696); utikal sy pred zlym kralem, nepowolils geho zlosti z swe milosti (KK 1709); Adame, tys prach zeme, zes powolil žene (PoP 1723-24); concedere: powoliti, odstaupiti (CL 1777)
3. oživiť, rozveseliť: animare: powoliti, weseliti (ML 1779); povoľovať ndk
1. k 1:
F. qui tacet, consentire videtur: kdo mlčj, zda se powolowatj (CS 18. st) kto mlčí, ten svedčí
2. k 2: try weczy su, ktere se Bohu y lidem lybi: swornost bratrow, milowany bližnych a muž a žena w dobrem sobe powolugycze (BAg 1585); chcess-li, bys nezmilil a dobreho krale sobe wywolil, nepowolug twemu rozumu (SP 1696); ne velificatus alicui dicaris: nepowjdag, že sy nekomu powolowal (KS 1763)
3. komu, čomu dopriavať voľnosť niekomu al. niečomu; rozmaznávať niekoho: mnohy rodičowe ditkam swym hned od mladosty powolugy, takže takowe ditky, kdy odrostu, zle skutky wikonawagy (COB 17. st); nepowolug mu (synovi) w mladosti, wlož na neho garmo, aby rostel w dobrem cwiku a ňežil nadarmo (GV 1755); Pigmalion kdiž chlipnostem tela powolowal, o dosažeňj cizjho statku se winasnažowal (PT 1796); povoliť si dk dopriať si, povoľkať si: tak požádáwá i duša moga, sem mladý, zdrawý, powolím sebe (BN 1790); povoľovať si ndk: nihil parcunt parcere sibi: w wsseckem powolugú sebe (KS 1763)


povoľovať, povoľovať si p. povoliť

powoliť powoliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

môžu povoliť alebo vyžadovať peuvent autoriser ou exiger
môžu povoliť priame kontakty peuvent autoriser les contacts directs
orgány tiež môžu povoliť autorités compétentes peuvent également autoriser
povoliť, obmedziť alebo zakázať autoriser, limiter ou interdire
štáty môžu povoliť používanie membres peuvent autoriser l'utilisation
tiež povoliť alebo zakázať également autoriser ou interdire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu