pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku; vzbury sedliakov proti p-om
2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i
3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a; žiť si, bývať ako p. dobre
4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om; p. domu
5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a; fabrickí p-i
6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a
7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.
8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster
9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný; dôstojný p. kňaz
10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš; usnúť v P-u umrieť; tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...
11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!
● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.; ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu; dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;
pánko -a mn. -ovia m.
1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia
2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.; ako sa majú, mladý p.?
pánko -ka pl. N -kovia m.
pánko -ka pl. N -kovia m. 1. expr. ▶ dospelý muž, pán, chlapík: malý, tučný, postarší, bradatý, plešatý, dobromyseľne vyzerajúci p.; rozhovor dvoch podgurážených pánkov; raz ho prekvapili akísi pánkovia; pomáhali staršiemu pánkovi nastúpiť do vlaku □ mladý pánko a) úctivé al. lichotivé oslovenie (mladšieho i staršieho) muža b) (v minulosti) úctivé označenie al. oslovenie panského syna (obyč. osobou v nižšom spoločenskom postavení), ↗ i fraz. 2. trochu iron. al. pejor. zastaráv. ▶ kto nadobudol vzdelanie, majetok, postavenie, kto spoločensky postúpil, pán: stal sa z neho p.; obsluhovali nás ako pánkov; A keď budeš študovaným pánkom, nechtíky si budeš pilníkom pestovať, vesta s lesklými gombíkmi sa ti bude na bruchu napínať, nezabudneš vari potom na svoju Hanku? [P. Jaroš] 3. hypok. ▶ kto má vo vlastníctve (obľúbené) domáce zviera, obydlie, vlastník, majiteľ: psíci a ich pánkovia; psík má milujúceho pánka; paničke a pánkovi sa nepáčilo, že si Murko brúsil pazúriky na ich koberci; pri poslednom dome krátko debatujem s domácim pánkom 4. pejor. ▶ kto má moc, kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; (v minulosti) príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: správal sa ako nejaký neokrôchaný feudálny p.; Coburgovci nie sú ako tí ostatní páni a pánkovia 5. expr. al. iron. zastaráv. ▶ označenie muža ako súčasť (starších) titulov a oslovení (z pozície spoločensky nižšie postavenej osoby, vyjadrujúc tak úslužnú podriadenosť): veľkomožný p., mali by ste napísať domácemu; a čo pripraviť urodzenému pánkovi na cestu? □ velebný pánko dôvernejšie oslovenie al. označenie kňaza (obyč. miestneho jeho farníkmi) ◘ fraz. dobré ránko, mladý pánko povie sa v situácii, keď zrazu niekto niečo pochopí, niečo si uvedomí; iron. mladý/milostivý pánko mládenec, muž bez dostatočnej sebadisciplíny, namyslený mladý muž
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
pánko 1. p. pán 4 2. p. kňaz 3. p. švihák
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
pánko, -a, mn. č. -ovia m.
1. obyč. pejor. al. iron. pán, pánik: chudučký, drobný, oholený a plešivý, asi 50-ročný pánko (Taj.); Ó, vidíme my tvoje úmysly, učený pánko! (Kal.) Radšej syna treba lepšie dozrieť. Mladý pánko nevmestí sa už do kože. (Žáry) Slobodní pánkovia mali spoločnosť veľkomestských slečien. (Zgur.)
2. hypok. v triednej spoločnosti úctivé oslovenie pána: Nuž, mladý pánko, či nepôjdete s nami? (Pal.) Ja tu už tridsať rokov sedím na jednom mieste, milostivý pánko. (Jes-á)
3. hypok. zastar. úctivé pomenovanie farára: Pánko z fary hovoria, že je to trest od boha. (Taj.); velebný p. (Jes.)
pánko m. 1. expr. (mladý) pán: Šumni paňko, vera hej! (Niž. Hrabovec VRN) 2. úctivé oslovenie pána: Jak sa vám voďí, mladí pánko? - Starí pánko, ňezabuňňiťe náz navšťíviťi! (Bánovce n. Bebr.) 3. priev, zsl úctivé pomenovanie kňaza: Tento pánko nán to s tov onšou tak spraveľi (Lazany PDZ); Náš pánko maľi peknú kázeň (Dunajov KNM); Stretľi sme pánka, ňiesľi sviatosc (Prosné PB); A keť pójdu pánko kolo, pekňe pozdraf (Čičmany ŽIL); Náš pánko mávajú ňeďelu hrube pekné kázňe (Lapáš NIT); Pánko sú zmlúvní (Ivanka p. Dun. BRA)