kľučka1 -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u
● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve
kľučka2 -y -čiek ž.
1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka
2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)
3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y
kľučka -ky -čiek ž.
kľučka1 -ky -čiek ž. ▶ vonkajšia časť mechanizmu, ktorý slúži na otváranie a zatváranie okien al. dverí: chrómová, mosadzná, pozlátená k.; siahnuť na kľučku; držať, skrútiť guľatú kľučku; stlačiť, stisnúť kľučku; lomcovať kľučkou na dverách; namontovať nové kľučky; Div nevydrapil kľučku, tak naliehavo sa chcel presvedčiť, či sú [dvere] zamknuté. [P. Kováčik] ◘ fraz. pejor. leštiť/čistiť niekde kľučky často chodiť prosiť (najmä po úradoch), zaliečať sa, ponižovať sa s cieľom získať osobné výhody; podávať si kľučky (o návštevníkoch) často sa striedať, prichádzať jeden za druhým
kľučka2 -ky -čiek ž. 1. ▶ oblúkovité vybočenie, zákruta; pohyb v smere oblúka: zajačie, motýlie kľučky; kľučky a presné prihrávky nádejného hráča; urobiť na ľade kľučku v plnej rýchlosti; Pod lampou sa v krkolomných kľučkách a vývrtkách naháňali muchy. [D. Dušek] 2. hovor. ▶ slovné al. myšlienkové obchádzanie al. zastieranie podstaty problému, úskok, výhovorka: klasická politická k.; ľahké slovné kľučky; právnické kľučky; množstvo byrokratických kľučiek
kľučka 1. p. úskok 2. p. zákruta
úskok zákerné, podvodné konanie s cieľom oklamať niekoho: rafinovaný úskok, získať niečo úskokom • lesť: použiť lesť • podvod (pri poškodení iného): dopustiť sa podvodu • trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebný trik • hovor. kľučka: advokátske kľučky • hovor. fígeľ: ženský fígeľ • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. podraz: to bol od teba podraz • hovor. finta: dať sa nachytať na fintu • expr. mn. č. spády: pri obchodovaní pozná všetky spády • hovor. expr. podfuk: zmocniť sa niečoho podfukom • subšt. fór: používa osvedčený politický fór
zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)
kľučka, -y, -čiek ž. zariadenie na otváranie a zatváranie dverí, oblokov a pod., kľuka: mosadzná k., stisnúť k-u
● hostia si u nás podávajú k-y často nás navštevujú; pejor. čistiť k-y (napr. u ministra) dotieravo sa uchádzať o niečo
kľučka, -y, -čiek ž. hovor. úskok, vytáčka: Žiadne kľučky-vyhovorky! (Hviezd.) Zbehlý v právach a kľučkách. (Vaj.) To sú kľučky zradné! (Ráz.-Mart.)
klička p. kľučka
kľučka ž. (klúčka, kľička) 1. strsl, zsl zariadenie na otváranie a zatváranie dverí al. oblokov: Zlomela sa nám kľučka, nemuožme sa dnu dostať (Pukanec LVI); Sťisňi kľušku, ňi je zatvorenuo! (Kociha RS); Stlačel klučku, ale dvere boli zavreté (Val. Belá PDZ); Máte špinavú klučku! (Rozbehy SEN); kľička (Turíčky LUČ); klúčka (Bohunice TRN) F. klučka ho puscila (Bošáca TRČ) - odišiel bez dovolenia; klučki si podávat (Hlboké SEN) - chodiť niekde vo veľkom počte za sebou 2. kľuka na otáčanie, uvádzanie nejakého mechanizmu do pohybu: Krúťiu̯ klučkou na mlinčeku (Návojovce TOP); S klučku sa točí, a tak sa točá aj lopati (Trakovice HLO); klučka (St. Turá NMV); klúčka (Rača BRA) 3. rukoväť na kosisku: Na posrietku bola kľučka jedna, za torú sä držälo (Párnica DK); Tag velice sa usiluval, až zlomil klučku na kose (Vaďovce MYJ) 4. háčik z haluziny, ktorým sa upevňovala výstelka na stene obilnej jamy: klučka (Ružindol TRN) 5. háčik na konci reťaze: kľučka (Porúbka GIR) 6. pastierska palica (hore zahnutá): klučka (Rozbehy SEN) 7. druh fajky: Fajki boli trojaké - fajka klučka, fajka z vasrsokom a fajka čibuk (Dol. Súča TRČ) 8. pútko na odeve: Cverni boli navlečené f klučkách a nimi sa sťáhou̯ obojek (Bobot BÁN) 9. slučka, mašlička (spôsob viazania): Prvuo viazaňia sa robí na kľučku - na mašličku ako topaňa (Dol. Plachtince MK); kľučka (Polichno LUČ)
kľučka ž 1. nej. zahnutý predmet: lupatum: tvrdá, ostrá úzda, na kúslawé usta kóňske klučka (KS 1763) 2. zariadenie na otváranie a zatváranie dverí, okien: platil sem Ondregowy od sstoka w krczme a kluczyek na dwerach (MOŠOVCE 1563); dwere na drewenu kluczku (s. l. 1664); (kováč robil) klucz a kluczku (KRUPINA 1689) 3. lesť, úskok: fucus: ljčidlo, podwoď, zrada, klučka (KS 1763) P. atpn Johannes Klwchka (v Badani 1498); Jan Kluczka (VARÍN 1520 SČL); -ový príd k 2: capularis: klučkowy (KS 1763)