Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma; e. nekúria; môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja; prosím si e. kávy; povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú; e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali; e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

ešte prísl.

ešte čast.

ešteže, pís. i ešte že čast.

nielen – ale ešte (aj) spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielenže – ale ešte aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

ešteže, pís. i ešte že čast. ▶ vyjadruje pozitívne hodnotenie (z hľadiska krajnej miery, situácie); syn. aspoň, aspoňže: e. nespadol do blata; e. je tu čisto; ešte že nestratil peniaze; e. má zmysel pre humor; ešte že premávajú nočné spoje; Spali sme v slame na dvore, ešteže bolo teplo a nepršalo. [P. Jaroš]; Ešte že zámočníctvo nie je ďaleko od opravovne. [H. Zelinová]

ešte¹ prísl. 1. ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu nejaký dej trvá, pokračuje; syn. stále, naďalej: spi, e. je tma; vonku e. prší; syn e. študuje; opravujú e. výťah? □ ešte raz opäť, znova: e. raz sa choď spýtať; e. raz to urobíš, dostaneš; celú skladbu zahral e. raz; ešte vždy naďalej, stále: e. vždy sa môžu dohodnúť; e. vždy bola jeho žena; ešte ďaleko (byť) vzdialený štandardu niečoho: toto má k skutočnému hokeju e. ďaleko; učeň má e. ďaleko od majstra
2. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu sa nejaký dej nezačal, neuskutočnil; syn. doteraz, dosiaľ: výsledky e. neoznámili; knihu som e. nestihla prečítať; peniaze nám e. nevrátili; sľub e. nesplnil
3. ▶ vyjadruje, že nejaký dej sa uskutoční pred určitou časovou hranicou: urobím to e. dnes; pricestuje e. do konca roka; vymaľujeme e. do prázdnin
4. v spojení ešte-ešte ▶ vyjadruje, že daný stav je prijateľný, znesiteľný, vhodný; syn. ako-tak, nejako: ako sa cítiš po operácii? - ešte-ešte; v tomto roku bola úroda jahôd ešte-ešte; Starým harcovníkom ešte-ešte, ale na iných hľadel ako na čosi, čo prinajmenšom nevonia. [V. F. Šikula]
◘ parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili al. ešte kože na barane, už mäsiari pijú na ne netreba sa predčasne tešiť niečomu, čo je neisté

ešte² čast. 1. ▶ vyjadruje pridávanie, pribúdanie, zväčšenie počtu; syn. aj, okrem toho, navyše: kúp e. dva rožky; prišli e. dvaja záujemcovia; objednal si e. zmrzlinu; čo e. chceš?; Za nimi sa belela ešte sypáreň a vedľa nej sa černela drevená studňa. [P. Jaroš]; Ešte kúsok, ešte, nie tam, dočerta, doprava! [V. Ferko]
2. obyč. v spojení s 2. st. prídavných mien al. prísloviek ▶ vyjadruje zmnoženie al. vystupňovanie miery: bola e. krajšia; zopakoval to e. dôraznejšie; myslel to vážne? - a e. ako; Začal vykračovať ešte strmšie. [J. C. Hronský]; Ostal by sám a bolo by mu ešte smutnejšie. [R. Jašík]
3. i v spojeniach (ba) ešte (aj), ešte i ▶ vyjadruje neočakávanosť al. vyšší, ďalší stupeň deja, vlastnosti, okolnosti; okrem toho; nielenže..., ale aj; syn. navyše, dokonca (aj): e. ju aj vyhrešil; e. aj čiapku si zabudol; ba e. sa jej aj vysmial
4. ▶ vyjadruje neúplnú platnosť nasledujúceho výrazu, ale najvyššiu možnú v rámci situácie: z detí je e. najzdravší; tento film bol e. celkom zaujímavý
5. ▶ vyjadruje vysokú mieru pravdepodobnosti, možnosti, nádeje al. rozhorčenia; syn. možno, hádam, azda: e. to nakoniec stihneš spraviť; e. to bude chcieť aj zatajiť; e. napokon ani neprídu
6. v dvojčlennom výraze ešte ani - a už ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci: kar e. ani neskončil, a už sa začala hádka o dedičstvo; môj protivník e. ani nestihol potiahnuť pešiakom, a mne už bolo jasné, že dostanem mat
◘ fraz. ešte ten nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; ešte to by [tak] chýbalo! vyjadrenie nesúhlasu; to nám ešte chýbalo! rozhorčenie nad niečím, čo je celkom nepotrebné, nepríhodné

ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzal • zastar. diaľ

2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod. • naďalej • aj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmi • ešte • stále: voda ešte, stále kvapká z kohútika • zastar. diaľ (Podjavorinská)

3. p. ešte 1, 2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. voľno¹

dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2

ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem toho • ďalej • potom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišo • viac • viacej: Čo chceš viac, viacej? • navyše: navyše si zlomil nohu • kniž. zastar. item

2. vyjadruje trvanie deja • stále • ďalej • naďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študuje • zastar. diaľ

3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doteraz • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1

možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra

navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok

viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatní • viacero: bolo tam viacero dverí

2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacej • väčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacej • už • už nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostane • ďalej • naďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhať • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viacej • ešte • okrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

5. p. skôr 4

vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2

ešte

I. prísl.

1. vyjadruje pri kladnom prísudku trvanie stavu, deja, vlastnosti (= stále, naďalej, doteraz, posiaľ, do označeného času), pri zápornom prísudku nezačatie deja al. stavu: Izba je ešte plná tmy. (Heč.) Leto je už tu a groší nemáme ešte. (Urb.) Poznať ma ešte tak nepoznajú. (Jes.)

2. vyjadruje (najmä v spojení s podst., zám. a čísl.) množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie (= ďalej, okrem toho, viac): Gánil k stolu, kde sedeli ešte dvaja hostia. (Jes.) Nalejte ešte z tej konvice. (Jégé) Majstrove deti ešte dva-tri razy kukli cez sklené dvere. (Taj.); dajte mi ešte, ešte raz opäť;

II. časť.

1. v spojení s 2. st. zdôrazňuje vyšší stupeň vlastnosti al. množstva: môže byť ešte horšie (Letz); ešte viac; Na jeho miesto vystúpilo čosi ešte príjemnejšieho, ešte bezpečnejšieho. (Chrob.)

2. vo výraze ešte (len) i (aj) zdôrazňuje nasledujúci výraz (= dokonca): Či ty vieš, že sa v taký čas ešte len aj krpce pyskami na päty obúvajú? (Taj.)

3. v spojení s prísl. času má význam častíc už, hneď, ihneď: Odišiel ešte toho dňa k večeru. (Urb.) Musíš teda čím skorej, a to ešte dnes ísť do Levíc. (Kal.)

4. má význam modálnej častice (= hádam, možno azda): Ešte to naostatok odškriepiš! — Oni ťa ešte o život pripravia svojím darebáctvom. (Jégé)

5. vo výrazoch ešte ta, ešte len ešte, ešte-ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, do istej miery): S ním sa znášal ešte ta, hoci mával s ním tuhé dišputy. (Kuk.) Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.) Vo dne takto ešte-ešte, iba vše v tmavom kúte čo ju kýsi strach prejde. (Taj.)

III. spoj. dvojčlenná ešte (ani)... už vyjadruje prípustku: Ešte ani nesvitlo, už ho vykúrila s podpopolníkom z domu. (Dobš.) Ešte sa len otec rodí, už syn po povale chodí. (hádanka) — Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili. (prísl.)

IV. cit. ešte čo, ešteže čo vyjadruje zdôraznený zápor al. údiv, prekvapenie: Ešte čo! — podotkla celkom nahnevane. (Kuk.) Ale, ba ešteže čo; to nech sa neboja. (Taj.) Richtár si zabil syna! — Ešteže čo? (Ráz.)

ešte i eštek (eśči, eśčik, iśčo, śče)
I. prísl.
1. csl vyjadruje trvanie (nezačatie) deja, stavu, vlastnosti; stále, dosiaľ, zatiaľ: No ale ešťe tí ňeboli tuná, ešťe ňedošli (Kráľ. Lehota LM); No potom zme sa s ňimi tag zaviprávali, ale ešče som to pole ňepoznala (Chocholná TRČ); Jeden starší chlap taďe išél ráno, ešče bolo skoro do roboti (Bernolákovo BRA); Iśče pada diśč? (M. Zalužice MCH); Eśči ňebudzem na vo_śedala, eśči som śe oca ňeotpitala (Spiš. Štvrtok LVO); ešťek (Dol. Lehota DK); iśčo (Dlhé n. Cir. SNI); eśčik (Sokoľ KOŠ); śče (Lúčky MCH)
2. csl vyjadruje (najmä v spojení s podst. m., zám. a čísl.) množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie; ďalej, okrem toho, viac: Hej, ešťe sa mu dalo toho ľipovieho čaju parádneho (Žaškov DK); Poton ešťe takú parádu robiľi na tej mojej svadbe (Lišov KRU); Potom, ke_ca to zacpalo, na to dali ešče slámi a zeme a ubili to (Ružindol TRN); Učirajce iśče s tej poľiuki! (M. Zalužice MCH)
II. čast.
1. v spoj. s 2. st. prísl. zdôrazňuje vyšší stupeň vlastnosti al. množstva: Ňeskoršie nosiľi šatki ľen zo šifónu a ešťe ňeskoršie z brokátu (Detva ZVO)
2. vo výraze ešte (len) i (aj) zdôrazňuje nasledujúci výraz; dokonca: Ešťe i to som kceu̯ vibrat, lebo som doma nabiu̯, ale som si misleu̯, že sa nerostrhne (Pribylina LM); Ešťe aj tode pre_cmrťou choďila robievaťi do drustva (V. Lom MK); Mosel sem íd ešče aj kopat (Blatné MOD)
3. v spojení s prísl. času má význam častíc už, hneď, ihneď: A ešťe tag ot pou̯ ľeta so_mau̯ o grajciar viadz ako ten, čo ťehle nosiu̯, veru o grajciar viadz na hoďinu (V. Lom MK)
4. má význam modálnej častice; hádam, možno, azda: Čujte, nepúščajte ho, ešče sa zlakne a spadne tam a poton do vám ho vitáhne?! (Ružindol TRN)
5. vo výraze ešte-ešte vyjadruje pripúšťanie; ako-tak, nejako, do istej miery: Maju petnac koru_na hodzinu, aľe robidz ňe, eśči ke_ctoji, ta śče-śče, a ket kľebana ňit, ta robia, co sceju (Sobrance)
III. spoj. dvojčlenná priraď. ešte (ani) vyjadruje prípustku: Aľe vera ja še lapel budovac; ešči aňi dobudovano ňebulo, še vivracel (Kokšov-Bakša KOŠ); Eśči śe ňerozvidňilo a ja u_šatoval s canistorku (Sečovce TRB)
IV. cit. vyjadruje zdôraznený zápor al. údiv, prekvapenie: Ešče ti biz mi tu tak chíbal! (Brezová p. Brad. MYJ); Peňeźi bi śi chcel, ba eśči co?! (Ratvaj SAB)

iščo p. ešte

ešče, eščik p. ešte

ešte [(j)ešte, (j)ešče, eščik, išče]
I. prísl
1. pri kladnom prísudku vyj. trvanie, pri zápornom nezačatie deja, stavu: o rakossu gesscze nycz gysteho (NOVÁKY 1556); zasey vyna ym eštye nalyel (ŠÁŠOV 1582 DSJ); nam gesste wssecko w kopach na poli stogi (ŠAŠTÍN 1621); az ta esste neobesily, ale ta obesya (KRUPINA 1683); tsi ma istse Buoh sztarosztz na ten svet (MCa 1750)
2. vyj. pribúdanie, pridávanie deja, stavu, vlastnosti: jesstie was prosim o ty klince (BOJNICE 1616); esscže ho daly do klady (D. SÚČA 1720); essčik ras was napominam (HRANOVNICA 1782)
II. čast zdôrazňuje nasledujúci výraz: gesscze lonskeho rokw (TRENČÍN 1583); gesste y Badincom dawali yačmen (B. BYSTRICA 1676)
L. gesste tak stary (LU 1775) dvojnásobne

išče p. ešte