volajúci [-jí-] príd piaty pád, vokatív: vocativus: wolagjcý, localis: mjstownj (KrG 1704); zámenám w menugícem, žalugícem a wolagícem pade (BE 1794) F. do neba v-a krivda veľká krivda: my podani upovažujeme pred p. krofa s pismom nektere zaneprasneni činit skrzeva našu do nebe volajici krivdu (KRUPINA 1760)