Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pekný krajší príd.

1. príjemne pôsobiaci na zmysly, op. škaredý: p-é dievča, p-é šaty, p-é počasie, p-á spomienka, p-á pieseň

2. náležitý, správny, dobrý: p-é predsavzatie, p. výsledok; p-é slovo vľúdne, láskavé; to nie je od teba p-é; to sú len p-é reči prázdne sľuby

3. hovor. dosť veľký, poriadny, značný: mať p. plat, stojí to p. groš, prejsť p. kus cesty

● urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu, len tak; byť v p-ej kaši v zlej situácii; iron. to je p. vtáčik, kvietok prefíkanec, huncút;

pekne prísl. i vetná prísl.: p. sa obliekať, p. spievať; je p.; prosím p. a) nech sa páči b) vsuvka v reči, kt. vyj. úctivosť; p. vítam, ďakujem p.

● p.-krásne, p.-rúče nebadane, hladko; iron. p. → vyzeráme! keď → vtáčka lapajú, p. mu spievajú

pekný -ná -né 2. st. krajší príd.

krajší -šia -šie príd. 2. st. k ↗ pekný

najkrajší -šia -šie príd. 3. st. k ↗ pekný al. krásny

pekný -ná -né príd. 1. 2. st. krajší ▶ ktorý sa páči, je príťažlivý, zodpovedá kultúrnym al. osobným normám krásy vo vzťahu k vonkajšiemu vzhľadu ľudí al. objektov; op. nepekný, škaredý: p. dom; pekná mladá žena; p. výhľad z okna; p. dizajn; pekná výšivka, počítačová hra s peknou grafikou; mladík s peknými črtami; bývať v peknom pro­stredí, kraji, meste; obdarovať ženu pekným šperkom; mala pekné oči, vlasy, zuby; dobré srdce upúta viac ako pekná tvár; film je výtvarne a kameramansky veľmi p.; obliekla si svoje najkrajšie šaty; na jeseň príroda hýri najkrajšími farbami; Nikdy predtým sa jej nevidel krajší, mužnejší, príťažlivejší. [J. Pronská]; V záhrade som natrhala najkrajšie kvety, uvila z nich kyticu a zaniesla jej ju na hrob. [J. Lenčo] ▷ bot. hoja pekná Hoya bella okrasná skleníková al. izbová rastlina
2. 2. st. krajší ▶ ktorý sa páči z hľadiska obsahu, hodnôt: p. film, román; pekná báseň; pekná úvaha o zmysle života; súťaž o najkrajšiu fotografiu; Prečítal za tri týždne niekoľko pekných kníh [...]. [R. Sloboda]; Bol to pekný príklad solidarity Slovákov s Maďarmi. [Sme 1995]
3. 2. st. krajší ▶ prinášajúci dobrý pocit, radosť, pohodu a pod., príjemný, milý; op. nepríjemný, zlý: p. zážitok; povedať zopár pekných slov vľúdnych, láskavých; nemám na to pekné spomienky; ďakujem za pekné privítanie; strávili sme spolu p. večer; boli to najkrajšie chvíle, roky v mojom živote; Dosť podrobne rozprávala, aký mala pekný vzťah so svojím manželom. [P. Rankov] □ pekné sny, sníčky prianie pred spaním; pekný deň (prajem)! pozdrav; pekný zvyšok dňa (prajem)! želanie pri lúčení al. na záver (písomnej) komunikácie; (tak) pekný večer (prajem)! želanie pri lúčení al. na záver (písomnej) komunikácie vo večernom čase; pekný víkend! želanie
4. 2. st. krajší ▶ ktorý vyhovuje, zodpovedá nárokom, požiadavkám na kvalitu, kvantitu; hodný ocenenia, uznania, dobrý, slušný, vyhovujúci: p. výsledok; podať p. športový výkon; dosiahnuť pekné úspechy; odviedli ste peknú prácu; chceme hrať p. futbal; ponúkať na prenájom p. veľký priestor; tešiť sa z peknej úrody; predám p. stavebný pozemok; umiestnili sa na peknom treťom mieste; bolo to ďalšie pekné víťazstvo; Darí sa mi aj v škole. Také pekné známky som nikdy nemala. [Sme 2009]
5. ▶ vyhovujúci z hľadiska spoločenských a mravných noriem; spĺňajúci takéto normy, dobrý: p. skutok; má peknú dušu; to nebolo od teba pekné nebolo to vhodné, slušné; skromnosť je pekná vlastnosť; robil sa pred nimi pekným; Nám netreba veľké činy, nám treba pekné charaktery! [V. Šikula]; Apelovať na národné cítenie či záujmy je síce pekné, ale asi už málo účinné. [PCR 2001]
6. 2. st. krajší ▶ priaznivý, slnečný a teplý; ktorý zodpovedá ideálu: v tomto roku bola pekná jar; pekná jeseň láka do prírody; pekné slnečné dni vystriedajú upršané, chladné a veterné; podujatie sa bude konať len v prípade pekného počasia; najkrajšia zima je na horách
7. hovor. ▶ presahujúci bežnú mieru, dosť al. primerane veľký, značný, poriadny: prejsť p. kus cesty; najazdiť pekných pár kilometrov veľa, niekoľko; mať p. plat; získať, zarobiť p. balík peňazí; dožiť sa pekného veku vysokého; postaral sa už o pekné množstvo škandálov; cestou nás chytil p. lejak; Nadránom stihlo nasnežiť pekných pár centimetrov bieleho vŕzgajúceho snehu. [PaR 2011]
8. expr., často iron. ▶ vyjadrujúci veľkú mieru (často záporného) javu, vlastnosti, veľký, poriadny: urobiť si peknú hanbu; to si povedala peknú hlúposť!; Ľudia sú dnes všelijakí a mohli by ste naraziť na pekných podvodníkov... [B. Kardošová]; Musel to byť pekný somár, pekný hrdina, čo dal vypáliť a zrúcať taký pekný a šikovný zámoček! [V. Šikula]
◘ fraz. byť pekný ako obrázok byť príjemný na pohľad, veľmi pekne upravený; jeden krajší ako/než druhý al. jeden krajší od druhého všetci sú veľmi pekní; byť v peknej kaši al. dostať sa do peknej kaše ocitnúť sa vo veľmi zlej, nepríjemnej situácii; byť za peknú byť pekne oblečená, upravená; ísť na niekoho peknými rečami snažiť sa presvedčiť niekoho, aby konal určitým spôsobom, lákať niekoho do niečoho; iron. je to pekný kvietok problémový, pochybný človek, so sklonom podvádzať, porušovať normy, zákony, robiť zle; je to pekný vtáčik má zlú povesť, je to prefíkaný človek; jedného pekného dňa raz, niekedy; krajšia polovička ľudstva ženy; krajšie zaj­trajšky (často ironicky) nádejná budúcnosť; nemať pekné slovo pre niekoho a) vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne b) nechváliť, nepochváliť niekoho; [robiť, vykonať niečo] pre pekné oči bez náhrady, zadarmo, bezodplatne; iron. to je [ale] pekná robota! al. to je pekný poriadok! výrazy nespokojnosti s niečím, údivu nad niečím nepríjemným al. nevhodným; ukázať niekomu peknú/krajšiu tvár byť milý, príjemný, prívetivý, prejaviť vľúdnosť, porozumenie (aj keď len naoko); ukázať peknú/krajšiu tvár [niečoho] ukázať niečo z lepšej, priaznivejšej stránky
◘ parem. ak je zlé leto, bude pekná jeseň; chlap, čo len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný al. chlap krajší od čerta je pekný

krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)

2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3

pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny², priaznivý 2 3. p. veľký 1

príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavý • lákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponuka • vábivý • vábny: vábivá, vábna vôňa, hudba • pekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná žena • šarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný muž • atraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjav • sugestívny • podmanivý • podmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlas • mámivý • zvodný: mámivý, zvodný úsmev • démonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osoba • pren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníka • pren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická žena • pren. uhrančivý: uhrančivý úsmev • sexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

p. aj pekný

správny² ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné veci • pekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šaty • elegantný: elegantné topánky • svedčný • slušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostým • estetický: estetická úprava bytu • páčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenie • ladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvary • uhladený: uhladený vonkajšok • úhľadný • hovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlo • hovor. šik: tá blúzka je šik • hovor. apartný: apartný klobúčik • hovor. expr. chutný: chutné detské šatôčky • hovor.: fešný • feš

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavý • vábivý • vábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmev • zvádzajúci • lákajúci • vábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstava • mámivý • pútavý • príťažlivý • atraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správanie • zaujímavý • sugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinok • šarmantný • pôvabný • ľúbezný • očarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľad • pekný • krásny • žiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosť • koketný (o žene): má koketnú priateľku • zastar.: zvodivý • zvodlivý (Hviezdoslav) • podmanivý • podmaňujúci • pôsobivý • efektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby

pekný, 2. st. krajší, nár. i peknejší príd.

1. príjemný na pohľad al. na počutie, primerane krásny, ladný: p. chlapec, p-é dievča, p. dom, p. kôň, p-á maľba, farba, p-é dieťa, p-é mesto, p. čas, p-é počasie, p. deň, p. hlas, p-é spomienky; p-á slovenčina ľubozvučná, vzorná, správna

● p. ako obrázok veľmi; hovor. urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu;

2. náležitý, vyhovujúci; kvalitný: p-á práca, robota, p-á kvalita;

3. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä mravných: p. príklad p-é predsavzatie, p-é plány;

4. dobrý, hodný uznania: p. výkon, p. úspech, p. výsledok; p-é slovo dobré, vľúdne, láskavé; iron. To je pekný galimatiáš (Zgur.) veľký; to je nie p-é od teba nie správne, nie slušné;

● hovor. iron. p. vták, p. vtáčik o prefíkanom človeku; iron. to je p-á robota, to je p. poriadok výrazy nespokojnosti s niečím;

5. hovor. veľký: p. príjem, p. majetok; p. kus (dobytka) veľký, vykŕmený; Mal dosť pekný kapitál odložený. (Jégé)

pekný príd.
1. strsl, zsl, čiast. spiš príjemne pôsobiaci na zmysly: Keď bola žena zdravá a mocná, bolo i peknuo ďecko (Žaškov DK); To boli velmo peknie pesňičke, čo sa za starodávna spievávaľi (Devičie KRU); To bola pícha, že maľi peknuo ďiouča v dome (Detva ZVO); Pozri sä, akva peknva jablško! (Sirk REV); Najecte sa, deti moje, dobre šošovice, lebo na tretí den budete pekné! (Pruské PCH); Náš kuoň je ešťe pekňejší (Bánovce n. Bebr.); Veru aj peknejšú (ženu) mohél mad (Bzince p. Jav. NMV); Barvu mieu̯o pieknú, no biu̯o trpkéjší jag druhé víná (Mokrý Háj SKA); Take jag pňag bulo dzecko pekne (Buglovce LVO)
F. aj došek keť pristrojá, je pekňí (Bošáca TRČ) - oblečenie nezmení človeka; do sce pieknú ženu miet, mosí si on pro ňu jet! (Chropov SKA) - pekná žena sa nezískava ľahko
2. náležitý, správny, dobrý, kvalitný: Mi zme hľadaľi ždi ľen peknú skalu, z hocijakej sa ňedá robiť (Medzibrodie n. Or. DK); Pekní snob je na jedon bok ťapkaví, ňie je roskvácaní (Lišov KRU); Pekná úroda sä ukäzuje (Krokava RS); To sa mosí na takej ščeci česac, čo ostaňe ľen teda také pekné vlákno (Podmanín PB); Na semeno sa sadzili najpeknejšé korene mrkvi (Červeník HLO); Dost pekní pramen_e tam (Dobrá Voda PIE)
L. pekné víno (Radošina NIT) - dobre ošetrované, dobrej kvality
F. ešťe sa robev takí pekní (Lapáš NIT) - tváril sa, že nič zlé nespravil; si mi ti pekní kvietok! (Košťany n. Tur. MAR), ti si piekní kvítek! (Kuchyňa MAL), ťi si mi pekňí gavaľír! (Čierna Lehota ROŽ) - si potvora, prefíkanec; navariľi zmo si peknej kaši! (Rim. Píla RS) - zapríčinili sme si nepríjemnosti
3. dosť veľký, značný (ako sa patrí): Ňie sa veru peknie švápki techto roku (Dol. Lehota DK); Na tom briešku som mau̯ peknú úrodu (Necpaly MAR); Do vagóna vojšlo tri - šťiri ťisíc tíh bahrou a boli narás peňiaze peknie (Tek. Breznica NB); Šaďe ťiekla v járku pekná voďička (V. Lom MK); Dovica mala pekňí majetok (Králiky BB); Pekňiä groše misí virábäč, koj sä tak pekňe nosa̋ (Hrlica REV); To je pekní penás (Lukáčovce HLO); Teda pekného zbožá dorobev na ton kúsku zeme (Šípkové PIE); Strešne mívali velice piekné, také veliké (Mokrý Háj SKA); Chitávali zme tam už jag dzeci piekné ribi (Záh. Ves MAL)
4. v dvojslovných názvoch vtákov: pekní stehlík (Tisovec RS) - spevavý vták, zool. stehlík (Carduelis); pekna lastovička (Spiš. Vlachy SNV) - vták, zool. včelárik (Merops)

peknučký príd expr
1. veľmi pekný: pulchellus: peknučky; bellatulus: pekňučky (KS 1763)
2. veľmi dobrý, príjemný: venustulus: pekňučky, prigemnúčky (KS 1763); -o prísl k 1: nitidiuscule: bljskawe, ozdobňučko, pekňučko (KS 1763) pekný [pe-, zried pje-] príd
1. úhľadný, krásny: op škaredý: obogek aneb ozdoba hrdla zlata na pysku swiňe (je) žena pekna a blazniwa (BAg 1585); darugem stolecz pekny operaczy (TURIEC 1607); w druheg sskatuly peknych perel n 268 (PRAZNOV 1630); on byl najpieknejší mezi muži všema, ona najpieknejší byla by ženám (ASL 1701)
F. ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa (Se 18. st) pekný, múdry vzhľad nemusí svedčiť o múdrosti; bola pekná jako obraz; bola pekná jako svetlo; bola pekná jako andel; bola pekná jako holub (PV 18. st) o peknej žene
2. príjemný, (o reči) prívetivý: budu-li zase pekne cžasy od Pana Boha, (bude sa) pilnie hrabati (SKLABIŇA 1610); duha pekne poczasi zwestuge (KoA 17. st); na to instans peknima slowy napomenul pana Hassku (SKALICA 1730); mores modestissimi: pekne mrawi; summa erat observatio in bello movendo: pekny prusob byli držali (KS 1763)
L. (navrátiť, dolu položiť ap.) čo s p-ým, poďakovaním (vrátiť, dať ap.) niečo s vďakou: prosime, aby W, M. za zapis swe penize polozila, ktere my s podekowanim peknim nawratime (D. LOM 1702); (žito) powinna budem s peknym podekuwanim Geho Milosty nawratit (NOVÁKY 1745)
F. zbývať koho p-ými rečami dávať niekomu plané sľuby: (pána Kolba) szom skrze swe psany prosyl, zzeby my toho maleho dlvhv zaplatyl, ale mne do techto czaszy len peknymy reczmy zbywal (TREBOSTOVO 1569 KL); lízať sa komu s p-ou rečou líškať sa niekomu peknými rečami: žena tym ge horssa, čym se geg muž s peknú reču liže (GV 1755)
3. dobrý správny, náležitý: my cechmistry tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili (CA 1675); my prohlydagicze na to, yak w peknem a chwalyhodnem poradku starobyly predkowe nassy žywy sucze (ZÁBORIE 1714); stala se zmluwa a pekne dokonany mezy Janom Ssisskom a Jozeffom Polom (BRESTOVANY 1763)
L. wredoweho korena pekneg čerweneg miery pol lota (RT 17. st) pravej; od ktereg wdowy prigal som hotoweg summi sto zlatich pekneg kralowskeg stribrnneg mince (VESELÉ 1764) pravej
4. (dosť) veľký, značný: brat mladssy, ktereho ga starssy chtegice na nauku a remeslo dat, kterehožto pekny kelčik winaloženy ma bit (CA 1696); zeme pred peknimj rokmj bili panu Ujházimu adjudicowane (JELŠAVA 1744) pred mnohými; -e prísl
1. k 1: čerweny koren wlož na slnce, až se mast pekne na čerweno zaffarby (RT 17. st); my bidljme w pekne wistawenjch domech (VP 1764); kolkokrat sy ssel, aby byl widenj pekne oblečenj (SJ 18. st)
2. k 2: Panna (Mária) plačjcymu synu očj zastýra, pekne mu takto spýwa (CC 1655); 26. martij prissel sem do barbira a naložil sem pekne reč strany dceri geho (ŠTÍTNIK 1700)
L. p. ďakujem, prepytujem, p. a ponížene prosím vložka v reči na dosiahnutie väčšej dôvernosti: ze pak y po druhé smyem unuvať, pekne prepitugem (LIPTOV 1745 E); dekujem vám pekne za hospodu dobrú (ASL 1781); Jej Jasnost Cisarsku ako našho otca prosime pekne a ponižene (N. PORUBA 1782)
F. ne kdy se narodiss, než kde pekne chodiss, wlast swogu miti budess (BV 1652) podľa správania ťa budú posudzovať
3. k 3: po smrti (Melichara) geho dieti pieknie gsu sie rozdielili wedle testamentu geho (ŽK 1508); od Flora wypozicžal sem k potrzebe syna meho padesate zlatych a sedm, ktere porucžiam, aby pekne zaplatil (ŽILINA 1601); (úradník) aby czeladcze na konvencie gegih penize gak sweči pekne wiplaczal ((NITRA) 1718)
L. p. a poriadne, p. a vcele, p.-krásne tak ako sa patrí: gestly by pak nebyl nam (spoluobyvateľ) nicz k osohu, techda ho pekne a wczele zase Wassim Oppatrnostem k rukam oddame (MOŠOVCE 1569 KL); swim ditkam a manzelki pekne a poradne swoge hospodarstwo disponowatj chcem (KRUPINA 1682); ya Iurik Chmelina wssedky ssestri powidawal sem pekne-krasne za muz, gako swedczi (HRABOVKA 1726); -osť ž krása: o, Panno sweta, peknosti (CC 1655) (o. P. Márii); mnohy člowek ma-li nektere dari, maudrost neb wymluwnost anebo peknost, hned ge sobe predklada za negpeknegssj zrcadlo (SP 1696); žena špatu twári w peknosť zamaluge (BE 1794); Boh rozgjmá a miluge dussiček peknosť a wzácnost (BlR 18. st)
P. atpn Pekny (v Slatinke n. B. 1555 U1)