libe [-e, -o] prísl čes milo, lahodne, ľúbezne: prospewugme libe (CC 1655); byť (komu) libo vetná prísl byť vhod: komu milo a libo gest priti (ŽIAR n. H. 1596); o, Kryste, gakž libo tobe (KK 1709); bud gjm ljbo, nebo žel, krále gjm odgali (HI 18. st)