dom [dom, dôm, dúm] m 1. budova určená na bývanie, stavanie obyč. obytné: otcze meho dom gest kamenny a geho dreweny (ŽK 1454); prodal duom swug wlastny (RUŽOMBEROK 1550); gest plat za ten dům gey dany (BÁTOVCE 1610); wozarkj, ktera panu rectoru dom cžystila, dalo se za praczu d 4 (KRUPINA 1690); dvaja bratia v jednom dome bydleji (DETVA 1793 LP); x. pren náb priwed mne w dum slawy wečne; do domu Otce nebeskeho (AgS 1708) do neba; dome zlatý, orodug za nás (KW 1775) o P. Márii (v litániách) L. do swadebneho domu prigjty (BOCA 1678 E) o mieste svadby; stare zlatniky maju dokonca upadnut tak, aby buducne ništ platiti, ale toliko v mincovnych domech se prijali (B. ŠTIAVNICA 17. st CM) v minciarni; altana: letni dum (NP 17. st) záhradná besiedka, altán; parlament na dum horni a spodni rozdeleny gest (KrP 1760) na snemovne; kuriálsky, slobodný, zemiansky d. dom zemepána, kúria: dom a dwuor zemansky (BRATISLAVA 1573 E); otec ledwa mohel curialskj dom zaochranit (NIMNICA 1734); kuryam neb slobodným domum (PH 1770); mestský, obecný, panský, právny, radný, stoličný, súdny, vidiecky d., d. práva sídlo nej. správnej inštitúcie: okolo domu meskeho; zase bylo prawo na panskem dome (ŽILINA 1599); do sudneho domu (RUŽOMBEROK 1654); obecne domy sau w prostred mesta: kostel, sskola, ratuss (:dům prawa:) (OP 1685); sprawedliwost w domých radnich (SK 1697); w prawnem dome (KRUPINA 1702); w dome obecnem (ŽILINA 1724); drewo odwažaty k domu stoličnemu (SELCE 1760); aby (previnilec) postiženy byvše nahle ulapeny a do domu vidieckeho dovedeny bol (D. KUBÍN 1786 DPB); zbrojný d., d. zbroje zbrojnica: pri mure a branach (je) dům zbroge (OP 1685); w zbrognim dome sbrog položena (KrP 1760) F. d. od d-u, z d-(u) do d-u po všetkých domoch, zaradom: kdy od panstwy na wognu dom od domu chodyly (Sl. N. VES 1640); ktery po dedynoch z dom do domu hody (LEVOČA 1768) 2. miestnosť v dome: L. refectorium: pokrmny, obedny dúm w klássteri, refectár (KS 1763) jedáleň; cubiculum: komúrka, izbjčka, dum postélny (KS 1763) spálňa 3. osoby žijúce v dome, rodina, domov, domácnosť: toho bich Wassy Milosty rad prial y ze wsseczkim domem wassim (SIELNICA 1572); mnohorečnost sskodi domom y ďeďinam (GV 1755) 4. rod: wyplnil milosrdénstwj swé, které zasljbil domu yzrahélskému (KB 1757) P. atpn servus Domagosta (v Honte 1135 CDSl)
domov [-o(v), -ô(v), -u(v)], zsl dom prísl (smerom) do domu, do svojho domova; do rodného kraja: kdiz panem domow przigel (ŽK 1453); kdy zase domu yssla (ANTON 1571); domuow byl wczasrano odbehel (ILAVA 1635); kdi yssel domog; kdy pryssol Petreno s ffurmany domo (ŠTÍTNIK 1690, 1706); kdi domuo posol prissiel (KRUPINA 1706); aby se drewo na hrbatě domůw odnásseti dowolilo (ZVOLEN 1769); mosel se dom vratit (KCS 18. st)