vytĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením (význ. 1) zhotoviť, vyformovať ap.: v. značku do kovu; v. píšťalku
2. vybiť (význ. 4, 5), rozrušiť (povrch niečoho): v-ená cesta
3. vybiť (význ. 3), rozbiť, porozbíjať: v. obloky
4. expr. pobiť (význ. 1), vybiť, pozabíjať: v. všetky zajace
5. hovor. expr. dosiahnuť (význ. 5), získať, vyťažiť: v. zisk z niečoho; v. kapitál z niečoho i fraz. získať os. prospech
● expr. v. niekomu niečo z hlavy naliehaním vyhovoriť;
nedok. vytĺkať, vytĺkavať -a