vešať -ia -ajú nedok.
1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy
2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov; v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením
● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať; v. hlavu strácať odvahu; v. → nos;
opak. vešiavať -a
// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku
● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým; v. sa niekomu na krk vnucovať sa;
opak. vešiavať sa