trafiť dok.
1. zasiahnuť cieľ: t. do terča, t. kameňom do obloka, t. niekomu (rovno) do srdca, (ne)t. do prázdnej bránky; guľka ho t-la
2. nájsť cestu, potrafiť: t. domov, t. niekde aj poslepiačky
3. naraziť (význ. 2), natrafiť: t. na vodu, na rudu, t. na známych
4. (s prísl. dobre, zle ap.) prísť: zle t-l, nikoho nenašiel doma
5. hovor. (s neurč. plnovýznamového slovesa) ako pomocné sloveso vyj. možnosť realizovať pripojený dej: t-í pršať, čo potom?
● t. do čierneho, t. klinec po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci; t. vedľa zmýliť sa; t. do živého dotknúť sa citlivej stránky; t-ená hus zagága zareaguje ten, koho sa niečo dotkne; t-la → kosa na kameň; t. niekomu na strunu, na nôtu ulahodiť mu; expr.: išiel ho → šľak t.; nech to → šľak t-í!
nedok. k 1 triafať -a
● t. vedľa mýliť sa
// trafiť sa naskytnúť sa: také šťastie sa málokomu t-í;
nedok. triafať sa