strčiť dok.
1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst; hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť
2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal
3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka
4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom
5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze
6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia
● expr.: všade musí nos s. je zvedavý; s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho; môže si to s. za klobúk;
nedok. strkať
● expr.: s. → nos do niečoho, do všetkého; s. všetkých, všetko do jedného vreca nerozlišovať;
opak. strkávať -a
// strčiť sa: s. sa do diery;
nedok. strkať sa;
opak. strkávať sa