lámať -e -u -uc -uci nedok.
1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti; l. kukuricu; l. skaly, uhlie dobývať; typ. l. sadzbu upravovať do strán; neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí
2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo
3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor
4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu
● l. kolesá robiť premety; l. putá oslobodzovať (sa); l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj; expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu; l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať; → prišlo na l-nie chleba; expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť; l. ľady prekonávať napätie; Matej → ľady l-e
// lámať sa
1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u; ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie
2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou; nohy sa mu l-u v kolenách; l. sa v páse
3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia); starý svet sa l-e
4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode
5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete