von
I. prísl.
1. smerom z vnútra, z nejakého (uzavretého) priestoru, op. dovnútra, dnu: chodiť v. a dnu; v. vybiehajúci okraj; ísť s deťmi v. na prechádzku; hovor. v. s tým! povedz to!
2. nár. vonku (význ. 1), op. vnútri, dnu: v. podúval vietor
3. preč z istého (známeho) prostredia: žiada sa mu v., na vidiek; ísť študovať niekde v. do zahraničia
4. byť, dostať sa ap. v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: je, dostal sa v. z dlhov, z najhoršieho je v.
● → vyjsť s farbou, s pravdou v.; jedným → uchom dnu, druhým v.; nehodno ani → psa v. vyhnať
II. predl. s I vyj. smerovanie z vnútra niečoho, z: pozerať v. oblokom