uvoľniť dok.
1. zbaviť obmedzenia (v pohybe ap.), vyslobodiť: u. si prsty zo zovretia; u. cesty (od snehu)
2. povoliť niečo obopínajúce ap.: u. si golier; u. koňom uzdu popustiť
3. zbaviť súdržnosti (niečo pevne spojené): u. skrutku, dosku v ohrade, u. zeminu odstrelom
4. uprázdniť niečo obsadené, zaujaté: u. miesto starším, u. priechod, u. byt
5. zbaviť (prac.) povinností: u. pracovníka (pre vyšší orgán), u. žiaka z vyučovania, u. nominovaného hráča
6. poskytnúť (niečo viazané): u. prostriedky na výstavbu
7. zbaviť napätosti, povoliť: u. svaly, u. struny
8. zmierniť intenzitu niečoho, povoliť: u. tlak, zovretie
9. urobiť menej záväzným, prísnym: u. disciplínu, manželské vzťahy;
nedok. uvoľňovať
// uvoľniť sa
1. zbaviť sa obmedzenia (v pohybe), vyslobodiť sa: u. sa z pút, pes sa u-l z reťaze
2. stať sa menej tesným, povoliť: slučka sa u-la
3. stratiť súdržnosť: skrutka, skala, lavína sa u-la
4. stať sa voľným (význ. 3), uprázdniť sa: v dome sa u-l byt
5. zbaviť sa (prac.) povinností: nemôže sa u. z práce
6. zbaviť sa napätosti: svalstvo sa u-lo
7. zmierniť sa: medzinárodné napätie sa u-lo
8. stať sa menej záväzným, prísnym: morálka sa u-la;
nedok. uvoľňovať sa