Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

robiť nedok.

1. konať, vykonávať prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tvrdo, namáhavo r.; r. v továrni, na poli, v bani; r. za dvoch veľa

2. konať, vykonávať istú činnosť, zaoberať sa niečím: r. výlety, r. skúšku, doktorát; r. mierovú politiku; r. (si) svoju povinnosť; r. niečo dobre, zle; r. niečo bez rozumu; čo tu r-š? i fraz. kontaktová formula

3. pripravovať z materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť: r. cesto, maltu, koláče

4. používa sa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A): r. plány plánovať, r. krik kričať, r. žarty žartovať, r. poriadok a) upratovať b) urovnávať spor, r. dlhy požičiavať si peniaze, r. okolky, expr. fóry vykrúcať sa; r. prieky vzpierať sa, r. si nádeje dúfať

5. meniť na niečo, dodávať isté vlastnosti: šaty ju r-ia štíhlou

6. spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, žiaľ, ťažkosti

7. hovor. zastávať funkciu, postavenie, úlohu: r. tajomníka, r. spojku

8. za(ob)chádzať: r-í s ľuďmi, čo chce

9. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru, rovnať sa: koľko r-í účet?

● r. hlavou rozmýšľať; nedá sa nič r. niet východiska; expr. r. ako kôň veľmi usilovne; r. divy dosahovať neobyčajné výsledky; r. smutnú, vážnu, kyslú tvár tváriť sa smutno, vážne, kyslo; r. drahoty zdráhať sa; r. niekomu kázeň karhať ho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať; r. si z niekoho dobrý deň uťahovať si; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa; nevie, čo má r. s peniazmi má ich veľa; nerob si z toho nič preto sa netráp; r. zlú krv vyvolávať nespokojnosť; r. niekomu advokáta zastávať ho; r. pána správať sa ako pán;

opak. robievať -a

// robiť sa

1. diať sa, stávať sa (význ. 2, 3): čo sa to dnes vonku robí?

2. vznikať, utvárať sa: pod očami sa mi r-ia kruhy; na oblohe sa r-ia mraky

3. tváriť sa, predstierať: r. sa hlúpym, dôležitým; r-í sa, že spí

● čo sa mu r-í? a) čo mu je? b) ako si to predstavuje?

opak. robievať sa

robiť robí robia rob! robil robiac robiaci robený robenie nedok.

robiť sa robí sa robia sa rob sa! robil sa robiac sa robiaci sa robenie sa nedok.

ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr. ▶ kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiť ↗ správ. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovať ↗ správ. robiť zvieratá krotkými, krotiť

diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí? • stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo • konať sa • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny • odohrávať sa • prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne • expr.: variť sa • mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie • hovor. zried.: triafať sa • prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci

konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať

pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojom • byť zamestnaný • mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracuje • hovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od rána • expr.: robotiť • nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za troch • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na poli • subšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefunguje • ísť (náležite): motor ide dobre • bežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno

prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážne • hovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborník • stavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarát • predstierať • pretvarovať sa • pretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretvárať • afektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)

robiť, -í, -ia nedok.

1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku; r. na poli, v továrni; r. akord, na akord, v akorde; r. na niekoho drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom; r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho; expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť; r. ako drak veľmi usilovne; Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech; r. si svoje svoju prácu, robotu; r. (si) okolo svojho, na svojom; r. na svoju ruku samostatne; pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať; pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;

2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?; r. prípravy na niečo, r. prehliadku; r. skúšku skladať; r. vychádzky; r. túry; r. remeslo; r. kupectvá (Fig.); Od mala robil murárčinu. (Mih.); r. niečo dobre, zle; r. mierovú, dobrú, zlú politiku; r. kotrmelce, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene; r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu; r. (si) svoju povinnosť; mať, nemať čo robiť; Začal stopovať hosťa, čo robí. (Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.); pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.); r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci; Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho; Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde; nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné; nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!; r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia; r. nábor získavať; r. (si) plány plánovať; mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)

3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať; utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto; r. šaty; r. zo starého nové; r. víno, r. čaj, kávu; r. pokusy, experimenty; Robíte výbavu pre malého občianka? (Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.); r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať; r. poznámky a) napr. do knihy, písať; b) vtipkovať; r. dlhy požičiavať si peniaze; r. poriadok a) upratovať, riadiť; b) urovnávať spor, zvadu, nezhody; hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti; r. chaos, zmätok, neporiadok; Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy. (Vaj.)

● expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky; hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa; zried. r. reč (Tim.) klebetiť; hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa; r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa; r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány; r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo; r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým; kniž. r. výber vyberať; r. nápravu naprávať niečo; r. rozdiel rozlišovať; r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo; r. prieky vzpierať sa, odporovať; r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť; hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať; zabávať niekoho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať; r. okľuky okolkovať; hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa; r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať; r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne); r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa; r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať; r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy; r. pózy, komédie pretvarovať sa; r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať; r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo; r. si nároky nárokovať si; r. si výčitky vyčítať si; r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu; r. si násilie premáhať sa; r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo; r. si z niečoho svedomie vyčítať si; r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo; nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo; nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí; r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa; r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;

4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo; dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)

● r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;

5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti; r. niekomu galibu, oštaru; Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie. (Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)

● hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné; nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša; r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť; robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť; r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho; r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;

6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo); stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho; Robil županovi sekretára. (Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)

● r. niekomu advokáta zastávať ho; r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho; r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom; r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho; hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme; r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore); hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;

7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)

8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)

9. (o cene) rovnať sa; činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)

10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým treba „robiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);

opak. robievať, -a, -ajú;

dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť

|| robiť sa

1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.); hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;

2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle

● hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?; b) čo si myslí, ako si to predstavuje?

3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým; r. sa bláznom, hrdinom; Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi. (Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);

opak. robievať sa;

dok. urobiť sa

robievať p. robiť

robievavať p. robiť

robiť nedok.
1. csl konať prácu, pracovať, byť zamestnaný: Chto robil pri dreve, dostával každí štvrteg angáriju (Podbiel TRS); Ňemohou̯ darmo robeť (Kľak NB); Aj tam som robiu̯, keť stavaľi brindziareň (Detva ZVO); Trpou ťíto mlaďí nechocú robič (Kyjatice RS); Išol do Ameriki robidž a prišol z ňeho caly Amerikant (Turzovka ČAD); Poton zaz aj dale sa choďilo po horáh robid aj na duže (Dol. Súča TRČ); Volakedi boli kútnice chuderi, po kútoh mosela uš porád robit (Ružindol TRN); Ja už o_trinasteho roku robila f kope, narobela śe dosc (Fintice PRE); On tam robil jag lanofkar, ta bi va_mohol rospovedzedz o tim (Smižany SNV); Na bašovňi robiľi dziefki a totie volaľi bašovňarki (Žakarovce GEL)
L. robí hoďini (Nižná TRS), robí hodzini (Dúbravka BRA) - za odmenu podľa odpracovaných hodín; robí akorťi (St. Hory BB), robidz na akort (Prešov) - za odmenu podľa výkonu; robi_do spolita (Detva ZVO), naspul robic (Niž. Hrabovec VRN) - za odmenu za polovicu výkonu; robi ďňuofku (Vaňovka NÁM), robi na dňufki (Haniska PRE); robi dňufku (Dl. Lúka BAR) - za odmenu dojednanú na jeden deň; z rísu robiť (Lišov KRU) - za stanovenú čiastku úrody; robiď za chóvu (Lapáš NIT) - bez pláce, iba za stravu; robí na svoju ruku (Pukanec LVI) - samostatne, ako živnostník; robí na svoju ruku (Lukáčovce HLO) - zarába pre seba; robí po cudzích (Pukanec LVI) - nie na vlastnom majetku; robi ľen na škodu (Závadka n. Hron. BRE) - nahradzuje prácou, čo poškodil a i.
F. robí, aňi kej si šetko odňiesou̯ na druhí svet (Kňažia DK) - je lakomý; robí aňi bíreš (Mošovce MAR), robi jag otrok (Sobrance) - veľmi veľa; robi ako kuoň, robí ako sprostí (Žaškov DK), robí jako kuoň (V. Bielice TOP), robi ja_kuň (Vranov), robi jako muľa (Zubrohlava NÁM), robí jag mula (Hul VRB), robi jag muľak (Hatalov MCH), robi jag muľa (Markušovce SNV), robi jag hovedo (Sobrance), robi jag zaprahnuta (Bánovce n. Ond. MCH), robi jag ďabol, šaľeni, vol, somar, dzivi, śmerc (Markušovce SNV) - veľa a ťažko; robí do zabiťa̋ (Kňažia DK) - nešetrí sa pri práci; robi jag Marmarušan (Smižany SNV) - dobre, svedomito; robi ako chrt (Rim. Píla RS), robí ako drak (Kláštor p. Zniev. MAR) - s elánom, s veľkou chuťou, usilovne; robí, ľen tak ťešie z ňeho (Rim. Píla RS), robí o tri sveti (Bošáca TRČ) - usilovne; robí ani na akort (Rochovce ROŽ), robí ako na akort (Košťany n. Tur. MAR), robi jag na akort (Dl. Lúka BAR) - usilovne, rýchlo; robi na alarom (Vyš. Revištia SOB) - rýchlo, náhlivo; robev, ako kebi z ohňa behav (Lupoč LUČ) - náhlivo, v chvate; robí, akobi páľiu̯ (Rim. Píla RS), robi, jagbi horelo (Hencovce VRN) - veľmi rýchlo; človeg musí robiď, aj kebi črevá za sebou vľiekou̯ (Ležiachov MAR) - je nútený pracovať bez ohľadu na svoje zdravie al. sily; robi naspak śveta (Studenec LVO), robiď bez ladu a skladu (Pucov DK) - nesprávnym spôsobom; robiť fšetko na púl eden (St. Turá NMV) - nedôsledne, polovičato; fśera hop, ňeská rop! (Rim. Píla RS) - po zábave treba zas pracovať; dokľa hlava hore, ta budzeme uše robic (Sobrance) - kým žijeme, musíme pracovať; mal son čo robiť (Návojovce TOP) - musel som sa a) veľmi usilovať b) veľmi ovládať; chto puojďe do Rusi, i tam robiď misí (Nižná TRS) - všade treba robiť; stari kuoň, stari pes a stari sluha za jednaki plad robia (Ústie n. Or. TRS) - sú prispôsobiví, nenároční; na mé črevo robí (Trenč. Závada TRČ) - živí ma; robi na bruch (V. Zalužice MCH) - zarába len na jedlo; za holube hovno robic (Dl. Lúka BAR) - bez primeranej odmeny; kto nerobí, neh ani neje! (Bobrovec LM) - na živobytie si treba zarobiť; ag robímo, tak sa mámo (Sirk REV), chto ag robí, tag aj schoďí (Revúca), koj si budež dobre robič, tak se budež dobre mač (Nandraž REV), jako gdo robí, tak sa mu vodí (Lukáčovce HLO), jag robiš, tag maš (Markušovce SNV), dobre robiš - dobre maš, plano robiš - plano maš (Fintice PRE) - od usilovnosti človeka závisia jeho existenčné podmienky; Ďuro robí, Ďuro zje (Čelovce MK) - po usilovnej práci príde odmena al. výsledok; račej buďe bruchom krčiť, ako bi mau̯ robiť (Mošovce MAR) - o lenivom človeku; ani robid neste, ani jello sa mu nepáčí (Val. Belá PDZ) - nedá sa mu vyhovieť, je neprispôsobivý
2. vykonávať (istú činnosť) za pomoci niečoho, zaoberať sa niečím, vykonávať isté úkony: Na kravičkáh zme robiľi šetku robotu, aj zme dojiľi, aľe aj mľiečka maľi, ľebo zme ih opatrovaľi (Dúbravy ZVO); V zime sa robiu̯o kou̯o vlni, čuchrali zme kostrubi (Zázrivá DK); Tato mal bujaki, tra bolo kolo teho robiť (Slanica NÁM); Na Ondreja sa takuo robilo (Lešť MK); Tag zme mi choďievaľi aj praťi, aj okolo sena robiťi do doľine (V. Lom MK); Celí ďeň zme robili kolo sena (Heľpa BRE); Čo bi ďieuki robili, len sa diškurujú o frajjerach! (Návojovce TOP); Manka robili, jako ím pani kázala (Ružindol TRN); Ludé nedbajú, že je svátek, robiá jak v dzelňí deň (Brodské SKA); Bavilo ho tag v zahradze okolo pčul robic (Dl. Lúka BAR); Tak śe mi ľipkaja ruki, bom z miadem robila (Dl. Lúka BAR)
L. robi pot sebe (Terňa SAB) - neovláda telesné funkcie (nezadrží moč a stolicu); robeď holíma rukama (Tek. Breznica NB) - bez mechanizmov; robidz na ruki (Gelnica) - ručne; čo to robíťe, ja vážho boha (V. Lom MK) - výčitka, buďte opatrní!; čuo robíťe? (Dol. Lehota DK), robíťe, robíťe? (Tvrdošín TRS), ná, co robiá, kam idú? (Záh. Bystrica BRA), daj, bože, co robice? (Ratvaj SAB) - kontaktová formula pri stretnutí, prihovorenie sa
F. robi z laski (Záhradné PRE) - zadarmo, bez odmeny; čo robiť?! (Lišov KRU), čože sa dá robeť?! (Žarnovica NB), čo od jedu a žálu robit (Sereď GAL), nedá sa niž robit (Kľúčové TRČ), už ňič śe ňedalo robic (Sokoľ KOŠ), co teraz budzem robic? (Markušovce SNV), so možem robic? (Udavské HUM), ňedá sa ňidž robiťi (V. Lom MK) - výrazy rezignácie, bezradnosti v bezvýchodiskovej situácii; ňevie, čo má zo sebou robiť (Návojovce TOP) - nevie si pomôcť, nevie sa ovládať; nevia, šva má od bujnosti robit (Kopráš REV), nevia, šva má od dobroťi robiť (Revúca) - veľmi je nezbedný, vystrája; robí si po svojom (Ležiachov MAR); robí si po svojém (Vištuk MOD) - nedá si poradiť; keho heľementa zaź robiš?! (Letanovce SNV) - čo vystrájaš?; robí, leda mu to od ruk otpadu̯o (Brodské SKA), len tak pre méno robí (Budmerice MOD), ňeveďeu̯, čo robiť s peňiazami (Martin) - mal ich veľa; chtora rada f karčme drobi, ta ňerada doma robi (Letanovce SNV) - o lenivých ženách; ňekce sa mu robiť (Hliník n. Hron. NB), lem do hrnka kukať, a robiď ništ! (Revúca), šak sa tomu ňechce ňižd robic (Brvnište PB) - je lenivý; kto šuó robí, sebe robí (Hrušovo RS) - pracuje vo svoj prospech; robiť, abi bou̯ aj vlk siťí, aj baran celí (Podkonice BB) - aby boli spokojné obidve strany, na prospech každej strany; robit ňeco na vu̯asnú piast (Kuchyňa MAL) - a) svojvoľne b) na vlastnú zodpovednosť; robí hlavou (Krivá DK), robi zoz hlavu (Čemerné VRN) - vykonáva duševnú prácu; robidz do utrafi (Studenec LVO) - pokusne; robidz od ruk (Fintice PRE) - bez plánov, odoka; robic po haňbe (Sobrance) - mať pohlavný styk, súložiť; ňemala baba co robic, kupila sebe praśe (Spiš. Štvrtok LVO) - o niekom, kto si narobí zbytočné starosti; kího čerta zase robíš?! (Stožok ZVO), keho heľementa zaź robiš?! (Letanovce SNV) - čo vystrájaš, čo stváraš?!; kú skazu robíš tag dlúho?! (Rochovce ROŽ), ša tam telo robíš?! (Roštár ROŽ), šva tam kelo robíš?! (Revúca), kiého čerta si tan vedzel dosul robit?! (Bošáca TRČ) - prečo sa neponáhľaš?
3. zhotovovať z materiálu, vyrábať; spracúvaním al. opracúvaním pripravovať; tvoriť: Na Choči rastie aj kosodrevo, robili s neho olej (Val. Dubová DK); Z alamúňija sa teraz aj ľižice robia (Zvol. Slatina ZVO); Potom už ňeskoršie sa to (drevené uhlie) ňerobelo tuná (Kľak NB); Ke_ca išľi reza_doske, robiľi sa na ňih značke céruzou (Pukanec LVI); Súkná na botoše robili v Ratkové (Sása REV); Koj idú aj žitko alebo pšenidz robič, tag ni zo srpí ako dakodi, ale s kosó (Sása REV); Robili zme trochu dreva (Bošáca TRČ); Mravci robia visoké kopence, budze duhá zima (Papradno PB); Podvojové dvere sa robili z agáta (Hlboké SEN); To masso sa robilo na dvojako aj trojako: péklo, varilo sa aj dinctuvalo sa (Brestovany TRN); U našim valaľe ľem jeden badogar robi dachi z bľachi (Vran. Dlhé VRN); Bambušeg robime s krafskeho žalutka (Žakarovce GEL); Pre_źimu budzem robila pokrofce (Torysa SAB)
L. robí drevo (Mokrý Háj SKA, Lamač BRA) - drev. seká, hrubo opracúva; robiť koňe (Zázrivá DK), kuori robeť (Tek. Breznica NB) - drev. ukladať kôru na sušenie; robidz ňiskeho pňaka (Smižany SNV) - drev. zrezávať kmene tesne nad zemou; robic školku (Smižany SNV) - les. predpestovať sadenice stromov; múku robeť (Prochot NB) - mlyn. triediť na osievacom mechanizme; robid od gruntu (Vaďovce MYJ, Brestovany TRN) - od začiatku, od základu, poporiadku
F. od dobrého suseda haťe robid ňetreba (Bošáca TRČ) - priateľovi al. susedovi dôveruj, na suseda sa spoliehaj; robí si z hubi riť (Brezno) - a) nedodrží slovo (o nespoľahlivom človeku) b) vulgárne rozpráva
4. uskutočňovať, organizovať; zakladať: Robiľi zme ťieš poľovačku na bachiňe (Sučany MAR); No a kršťeňia ke_ca robilo, to bolo aj osem, aj ďesať kmotrou a kmotár (Niž. Boca LM); Uš teras každuo ľen dučí doma, hľaďí do teľevízora a žiadne parádi sa ňerobia (Lišov KRU); Sťa̋ zmo šli za Vieďeň na asistenc, tam robotňíci štrajh robili (Mur. Dl. Lúka REV); Herceg zašäu̯ tu bane robič (Sirk REV); Potom bol až do Velkej noci póst, to sa ňesmeli robidz žiadne zábavi (Zubák PCH); Kec ca robili obecné sená, starí gazdóvci na oldomáž volávali gajdoša ze Zavažá (Brestovany TRN); Žánné chistački, ke_ca ňedržala, jak sa patrí, veselé robiď ňebuďeme! (Lapáš NIT); Na dožinki teraz drustva robia pohosceňe (Brezovica SAB); Na druhi dzeň robia u mladoho dome vihriski, o tidzeň po veśeľu v ňedzeľu śe robi v mladej dome havres (Rankovce KOŠ)
5. vo funkcii formálneho slovesa v spojení s podst. v A, resp. so slovom citoslovcového pôvodu: Ťeľä robilo f cárku takí harc, dobre ho ňerozhoďilo (Krivá DK); Teraz mu je ešťe horšie, ľenže on si chibu robiu̯ (Ležiachov MAR); Ľen si ňeropťe velké starosťi! (V. Bielice TOP); Krave zme zapchaľi zvoňec trávou, žebe ňerobiu̯ kľepot (V. Lom MK); Robí si posmech (Ratková REV); Robili zme pózd za to, čo zme tancuvali (Sereď GAL); Robili zme angrif na Talijánóu (Dol. Krupá TRN); Náramné hurti tam robeli (Okrut PB); Jak śe tam poschodzeľi, ta začaľi robic fšeľijake čari (Jaklovce GEL); Sluhaj, jak kravička robi bú, bú! (Spiš. Štvrtok LVO); Ľetušna kapusta skorej robi hlavki, ľistki še zvijaju (Brezina TRB); Tam bula taka reberija, co aš cisarski vojsko prišlo robic poriatki (Bracovce MCH)
L. robí kotrčá (Brvnište PB) - prevaľuje sa kotrmelcom; robi ciganski koľesa (Sobrance) - skáče premety bokom al. tzv. mlynské kolesá
F. kačice robic (Papradno PB), babički robit (Brodské SKA) - pri hre hádzať ploský kamienok po vodnej hladine tak, aby sa neponoril; porétki robiť (Dol. Lehota DK) - usporiadať niekde konflikt; škoda robi_takie velkie ceremónije (Hliník n. Hron. NB), zo šetkím robí ceremónije (Návojovce TOP) - zdráha sa; robi zo mnu fšeľijake ceremonije (Markušovce SNV) - zbytočne sa niečím al. niekým zapodieva; robi jej komplimenti (Fričovce PRE) - vychvaľuje ju, zalieča sa jej; já si s toho ňižd ňerobím (Mur. Lehota REV) - nevšímam si to; nerop si s toho teškú hlavu (Revúčka REV) - nerob si zbytočné starosti; robí si s toho velkú hlavu (V. Bielice TOP) - má zbytočné starosti; to posľedňa služba, co derňar robi (Kendice PRE) - všetkých nás čaká rovnaký koniec, smrť, každý raz zomrie
6. podnecovať vznik niečoho, zapríčiňovať, spôsobovať, vyvolávať (nejaký fyzický al. duševný stav): Poto_mu vičisťiľi uši, daľi mu strojček, no aľe ten mu zase dobre ňerobiu̯ (Ležiachov MAR); Aľe čo to robilo na tíh zubách? (Blatnica MAR); Trúnog mu nerobí dobre (Revúčka REV); Tuž veru boľi aj naläkanie a ňeveďeľi, śo jin to robimo (Kokava n. Rim. RS); Ša tomu chlapcu furt krivdi robíš?! (Rochovce ROŽ); Ti, čo boľi tedi v ňemeckej armádze, robeľi vari tak postrah ľudzom (Podmanín PB); Us som mu nemosela chodít chute robit, pojedél šecko (Kľúčové TRČ); Enem cos mu narobiua zbitečních staroscí, a nač to biuo dobré? (Bílkove Humence MAL); Robí rozbroj v dome (Lukáčovce HLO); Oňi aňi ňemohli tag ňísko seďeť, to ím zle robilo na kríže (Lapáš NIT); Radozdz mi robi (Terňa SAB); Zlozdz mi robi (Spiš. Podhradie LVO); Či mu (psovi) daco dzeci ňerobiľi? (Brezina TRB)
L. robidz na gap (Okruhlé GIR, Dl. Lúka BAR, Solivar PRE), robic šicko na bunt (Dl. Lúka BAR), šicko robidz na bunt (Hatalov MCH), na desped robic (Haniska PRE), na zlozdz robic (Ratvaj SAB) - konať zámerne proti vôli, proti záujmom niekoho
F. zle robit (Jablonové MAL), ňidz dobrého robit (Brodské SKA) - a) vystrájať, vyčíňať b) (niekomu) ubližovať; robí zlú krv medzi ľuďmí (Revúca); robí medi nama hrích (Sereď GAL) - vyvoláva nespokojnosť, rozbroje
7. obrábať, obhospodarovať: Mi zme ľen doma žaľi, zme si robiľi naše poľe (Devičie KRU); Naša manka robili dvaccad holdov (V. Maňa VRB); Buďen si majetog ďaľej robiťi, kúpin mladie voli a doložín si (Rim. Baňa RS); Robili sme tí role (Piešťany); Ke_dzme role robili, zme aj o tro_hodzinách stali (Budmerice MOD)
8. mať isté pracovné zaradenie al. funkčné postavenie, byť niekým al. niečím; vykonávať (o remesle al. nejakej činnosti): Tak ten robiu̯ kuchara (Zombor MK); Každí rok sa našlo náké chlapčisko, čo robilo jahnačára do leta (Dol. Súča TRČ); Mali zme rodzinu f Cíferi, šustra, robil šusterčinu (Ružindol TRN); Jeden čaz bul z ňeho i agent, potim zaź dześka kelnera robil (Ratvaj SAB); Ten chlob ňidž ňeučeni, ta muśi robidz ľem takeho handlagera (Solivar PRE); Tricecpejdz roki som chodzil cimermanku robic (Záhradné PRE); Robiľi pri ocovi čižmarku (Spiš. Podhradie LVO)
9. narábať
a. počínať si istým spôsobom s niekým al. s niečím; manipulovať: Ňesmie sa s kämeňom robiď náramňe, ľen poťichu s ňím misíťe, zaraz bi sťe maľi po skaľe (Or. Biely Potok TRS); Pretpisal ľiki a kazal, že co ma robidz a jag ma robic (Buglovce LVO); Ja znam s pčolami robidz, i roj strasc (Rozhanovce KOŠ); Odvedu naz gu žandarom, že naj z nami daco robia (Brezina TRB)
b. prudko s niekým al. s niečím zaobchádzať, lomcovať, hegať: Muśeľi jich (lode) pouvadzovac, bo voda bi z ňima robila (Záhradné PRE)
F. robí jag z malín dzeckom (Modranka TRN) - veľmi opatrne; muoš s ňim robiťi, čo sťe (Čelovce MK) - neprotiví sa, je pasívny
10. správať sa, vystupovať istým spôsobom; snažiť sa pôsobiť navonok istým dojmom, hrať (istú rolu): Chudáka zo seba celí živuod robiu̯ a nakoňiec po ňom ťisíce ostaľi (Ležiachov MAR); Robiu̯ zo seba veľkího frčkára (Pečenice LVI); Ja som vždicki robiu̯ Aňjela (pri betlehemcoch) (Nemecká BRE); Jeden robil šaša, viskacuval, spieval, vivádzal všelijaké figúre zo seba (Dubnica n. Váh. ILA); Naoko robi, že śe ňehňeva (Chrasť n. Horn. SNV); Robi ľem naoko (Babin Potok SAB)
11. dodávať niekomu isté vlastnosti al. ich zdanie: Ňehau̯ si naráz_bradu a tá ho robila staršieho aspom o ďesaď rokou (Kláštor p. Zniev. MAR); Dvere mä ždi pacli o hlavu a robili mä, že som sprostá (Stankovany RUŽ); Koňi buľi oštvercovani, maľi šumni hrivi, kantari jih robiľi šumňejši (Brezina TRB); Ta chlapisko za tebu hiňe, a ti sebe z ňeho šaľeneho robiš (Babin Potok SAB); Pitam ce, ňerob me glupoho! (Laškovce MCH)
F. robiť si blázna (Hor. Lehota DK) - zavádzať niekoho, uťahovať si z niekoho
12. meniť svoje vlastnosti pôsobením
a. mikroorganizmov, kvasiť, kysnúť: Cesto nám dobre robí, buďe pekňí chľebík (Pukanec LVI); Ale za tíden začne (víno) rezat, to už robí (Pezinok MOD); Už mi začál robid mušt sudoch, uš kvasí (Vinosady MOD); Kedz vino u hordove robi, pomuci śe (Kaluža MCH)
b. vonkajších (fyzikálnych, chemických a pod.) podmienok: Surovuo drevo robí (Pukanec LVI)
13. dosahovať (v súčte) isté množstvo al. istú cenu, rovnať sa, činiť: Takí majatok ftedi mohou̯ robiď aj dvestoťisíc (Slovany MAR); Celích patnás kilóf ofčiého sira denne to robilo (Dol. Súča TRČ)
14. pomáhať al. škodiť niekomu (napr. pri chorobe, obyč. zariekaním al. iným prostriedkom): To boľi voľáki takí vražci, tag hádan aj tan (volom) voľačo robiľi (Lišov KRU); Čo ím (koňom) robili o_teho, abi ból takí omámení ten kón? (Modranka TRN)
L. robid z očí (Nitr. Hrádok NZ) - odstraňovať úrek
15. zúčastňovať sa na niečom (napr. na vyučovaní, výcviku), absolvovať: U_som šiestu triedu robila (Stankovany RUŽ); Robí si tú ekonomickú školu, lebo, že ona nebude naveki len šit (Skala TRČ); F Sázvároši som robil vícvig asi tri dni, po tích treh dnoch som sa prihlásil do delostreleckého kurzu (Bzince p. Jav. NMV); Štrnáz dní sem ešče mosel robid vícvik, z bolescu sen to robil (V. Tŕnie MOD); Ta asentirovaľi, ta robiľi zme vicvik šesc tiźňe a že do Ruska pujdzeme (Žehra SNV); Aj to robia školu zaś (Čaklov VRN) robievať i robievavať opak. k 1 - 11: Keť sa robievalo f poľi, keť sa zaľi lúki kosiť, to už bola radosť choďiť (Kňažia DK); Brúsi zme tu robievaľi (Or. Biely Potok TRS); Robievali zme korbáče zo sira, predávau̯o sa (Zázrivá DK); Najpru som preomlaďila na drožďiach, aj nácesta sa robievala (Ležiachov MAR); Robievali nočnie aj ďenie (zmeny) (Likavka RUŽ); To bi ja ňekceu̯ dlho robievavať (Detva ZVO); Ešťe aj tode pre_cmrťou choďila robievaťi do drustva (V. Lom MK); Kuchiňe zme robievaľi krémovie, ňebovie (Pukanec LVI); Šva robiaváťe vešeramí? (Sirk REV); Aj z ménšíh marhúl sa robiévali gule (Malženice HLO); To zme robívávali takto (Trakovice HLO); Chlapi, tí aj na trsceníh lúkáh robívali (Dobrá Voda PIE); Na Velkú nodz zme si robievali strekáče z bezi (Tŕstie ILA); Padz rázi po osem pasienek, zasej bolo pedz rífuov, to sme tag robievaľi (Podmanín PB); Kedisi, ešče spiešej, aj já sem robívau̯ košini f tích vozoch, místo jako deščenáku (Vidovany SKA); Na kraváh zme robievaľi za occa, aj na voloch (Súľov BYT); Já son ždi rada robévala zahraďe, vinohraďe alebo na roli (Lapáš NIT)

robiť sa nedok.
1. neos. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa: Malou ďierkou sa ďívaľi, čo sa buďe robiť (Blatnica MAR); Uš keď bola vidatá - veru bola ešťe taká sprostá - nu ňeveďela, čuo sä z ňou iďe robiť pri pokladaňí (Žaškov DK); To je uš strach, ša se to robí na svete! (Markuška ROŽ); Já kukán, čo sa robí (Ružindol TRN); Ja vibehňu, že co śe robi (Oreské MCH); Chvaľce Boha, co śe to robi s tim časom?! (Ostrovany SAB)
L. čo sa ťi robí? (Valča MAR) - prečo reaguješ neprimerane?
F. čuo sa buďe čuo robiť (Krivá DK) - za každých al. žiadnych okolností; ňech sa robí, čo sťe (Lapáš NIT) - výraz rezignácie
2. vytvárať sa, formovať sa, vznikať: Na dreve sa robí kremeň (Zázrivá DK); Na kabáťe sa ťi faldi robia (Martin); Slini sä mi roba̋ v ustoch (Revúca); Pekňe virastá, u_sa jej dudi robia (Návojovce TOP); Bude ešče pršat, na vodze sa robiá bublini (Hlboké SEN); Uš sa to varí, uš sa robia v hrnci klokoče (Papradno PB); Motolice sa mi robiá (Sotina SEN); Ket som perši raz bieľila hižu, ta śe mi robiľi džadi (Spiš. Štvrtok LVO); Lupi śe mi robia ve vlasach (Dl. Lúka BAR)
L. mňe sa ňidž ňerobilo (Žaškov DK) - nič mi nebolo
F. takuo čudo sa mi robilo pred očamí (Pucov DK), kruhi sa mi robili pred očámi (Lukáčovce HLO) - hmlilo sa mi od slabosti
3. tváriť sa, predstierať niečo: Ti sa chiba tag robíš, aľe si takí hovnopán, ňehodno sa ťi pozreď do očí (Brezovica TRS); Ňerop sa takím svatím (Hor. Lehota DK); Aj sa jedovau̯, aľe robiu̯ sa, že si s toho ňiž ňerobí (Lešť MK); Nerop se takí múdrí! (Revúčka REV); Ból tam, ale tak sa robil, jakobi ma ňevidzel (Bošáca TRČ); Robila sa také nevinátko, a čerci s nú šili (Zvončín TRN); Za chvílu sa začau̯ robit, že je velice ospau̯í (Záh. Bystrica BRA); Ňerop śe glupim (Bracovce MCH); Robi śe veľkim gavaľirom (Petrovany PRE)
F. chto sa baranom robí, zeďa̋ ho vlci (Zázrivá DK) - kto predstiera nevedomosť, vystavuje sa nebezpečenstvu

robiť ndk
1. konať, vykonávať prácu, pracovať: Matthias Murar pryduce ke mnie pred osmy tidnj, aby robil v mne, zustal toliko do tydne (ŽIAR n. H. 1590); ago: czinim, robim, delam (VT 1648); ktery towariss plat bere, ten powinnen gest swým náčinjm aneb radem robiti (CA 1676); robotnykom, ktery pry muraroch robily, daly sme chleby a masza, d 24 (KRUPINA 1684); nech robja giný, ty zahalag (SK 1697); murari weru statocne robga (RADVAŇ 1707); swedek widel, že (ruka) bila uderena a zapuchla, y to wye swedek, že gu za dobri čas zatim na rucžniku nosil (poddaný), ani robit na ňyu nemohel (PRIEKOPA 1716); minarom trom, čuo okolo kuchine robili, masa lib 1 1/2 den 6, chleba, piwa den 10 (ŽILINA 1718); widim ga, ze tu anj za čtiry roky nebude koncza, gestli takto budeme robit (MARTIN 1731); moj muš za mnu prišol, ta mu dali pan šest palic a musol robic na panske ten isty den (BERTOTOVCE 1786); pomimo panščiny, kteru milostivemu panu našemu robime a vybavujeme, ešte prinuceni sme služebnikom panskym robit (TURZOVKA 1798 LP); dobri gazda any k susedu na klebetu s pipku neyde, ale ze swu čeladku roby, pracuge, žeby sskody nemal (MiK 18. st)
F. r. ako voly v jarme ťažko, namáhavo: robíme, robíme jako voly v jarme, ver sa narobíme rechtorovi darme (PV 18. st); kdo leniwo ge, leniwo roby (SiN 1678)
2. (čo) konať, vykonávať nej. činnosť, zaoberať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: muž má ženu swu milowat a kdi nedobre roby, ma gu straffat (RW 1702); (Koziarkina nevesta) powedela, že geg mati, totiž Kozyarka, nikdy k neg dobra nebude, pokyal to nebude robit, cžuo ona (KRUPINA 1716); u sedzmi dzeny jeszt tvojoho Pána Boha szobota: nyerob tedi śádnu prátzu (MCa 1750); gag, beda, čuo budeme robit? (s. l. 1769); (žena) se pissne, nadherne na modu swetsku nosila, dobre žila a nisst nerobila (MiK 18. st)
F. vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, rozhorčenie (obyč. v kliatbach): Marissa, kieho cžerta robiss že taku sskotrpinu pre tu dieru (P. ĽUPČA 1691); caecus est furore: newj, co roby od hněwu (WU 1750) neovláda sa, nekontroluje sa
3. čo (z čoho) pripravovať z nej. materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť niečo: obydwe strany plod robyly (L. JÁN 1480 SČL); Jozef Zlatnyk memu švagrovy gedon prsten robj (s. l. 1580 E); opatrownica mleka w mlyečnem sklepe ze smetany maslo robj w bance mutjce (KoB 1666); aby žaden z mystruw z remesla kragčirskeho nedopusstel se ssatu z dwogakeg materie robity, czo gesli by se ktery dopustil, pod skapanym takoweg roboty (CA 1686); pracowite wceli madowiny zbieragu a s nich sladky mad robia (MS 1758); geden czlowek falesne dvacatniky robit se opowazil (Kur 1785-96); (hrnčiari) hlýnu na hrnce sucu kopagu a s neg hrnce robga (BUKOVINA 1754)
4. čo používa sa ako formálne sloveso a tvorí významový celok s pripojeným substantívom: s. h. njekowu lichwyczku swogu mam, skrze kteru gen by se neczistota robyla (TRENČÍN 1702); Gyarmočanga tu larmu a bitku robilj (SELEŠŤANY 1742); jak mi robime ten hréch? (MCa 1750); baby milé, baby, nerobte klebety (PV 18. st)
L. r. koniec končiť: umrime i mi hréchom, robme konyetz szvim vinóm (HPS 1752); r. počet účtovať: kdy pan instans stranj swjch dluhuw zo Sskrabak Danielom počet robil, swedek prjtomny bil (DRAŽKOVCE 1729); r. pokoj vyhlasovať mier: začala se turecka wojna a čo wibogowali za tri roky, to wšetko Leopold II. Turkom nawratil, ked pokoy robil, hned gako bol za krala korunowany (B. ŠTIAVNICA 1786 E); r. poníženosť komu ponižovať niekoho: co slissice pan Jeszensky zdaliss ani to rečmy instansowy poniženost nerobil (MARTIN 1731); r. posmech z koho, smiech nad kým vysmievať sa z niekoho: aby geden towaris druheho wzdiczky ucztyil a spatne meno nenadawal, negaky posmech z neho nerobil (CA 1794); potom (chlapec) vybehl ven, robil nad nimi (ľuďmi) smích (PV 18. st); r. prekážku spôsobovať ťažkosti, nepríjemnosti: tenže hostinsky nam prekažku robi, obzvlašte ze statkom (VRBICA 1772 LP); r. prenasledovanie komu v čom prenasledovať niekoho: pan urednik banowsky welike nam prenasledowany w naboženstwy nassem počal robit (BÁNOVCE n. B. 1712); r. svedomstvo z čoho: svedčiť o niečom: iz toho sveté piszmo svedomsztvo robi, śe volyáchtoré v nyém verujú, nyikdá se nyeszklámú (HPS 1752)
F. r. onucu z koho potupovať niekoho: z ňég potupu, onucu robí, že gu za blázna liďé budú držati (BU 1795)
5. koho čím, akého, čo z čoho zamieňať, meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo, niekoho: pane bratre, wed ony (vojaci) was nepowedugu, zeby ste wy lihaly, ale že gim ge to dywno, že gich recžy mesto nedate, ale gakoby ste wy gych chtely cziganmy robity (LACLAVÁ 1686); rownim spusobem aby sebe (tovariš) z robotnich dny swatek nerobil, nezahalal (CA 1794); zdaliss gsi pri spowedi ginych winnych nerobil, pričinu hrichu tweho na bliznych neskladal? (MK 18. st)
6. čo (komu) spôsobovať, zapríčiňovať niekomu niečo: prosym, gestly by neweste krywdu robyla dyewka spolu tatom, aby welebny magestrat besz pokuty nenechal (KRUPINA 1690); setko to opilstwo robi (RADVAŇ 1705); ty gsy bratu stricznemu Mihalowy nocznim časem chmeliny wipasol, aj po wsseczkich kapustach sskodu robil (s. l. 1711); neplač, milá, neplač, nerob si v srdci žial (Pie 18. st); gag, prosim tia, zanechag tak, gesscže ti dam geden turak, nerob racži hanbu wiecži (Pas 18. st)
F. r. krátosť komu: krivdiť niekomu: urednika tohoto a klučara jestli tu na meste nechate, my puste dediny musime nechati, nebo nas velmi sužuji a velku kratost robia (nám) (JABLOŇOVCE 1650 LP); -ievať [-ie-, -í-] frekv k 1: nedaleko mostu stareho bola Ssomogyho zahrada a nyektery sme z nas y robywaly w tich zahradach (TRENČÍN 1613); pri tich wapeniczach take sem robiwal (V. ZÁLUŽIE 1617-19); pokud žatwa a hrabačka yaryn panskych bola, robiewali (poddaní) gako se gjm rozkazalo (TURANY 1716); (poddaní) k panu Kubiny prisluchagicy zritka aneb nikda po dwa dny robgewagu (BUKOVINA 1784); k 2: powysse tich zahrad som ya czastokrat chodywal okopawat zele do zahrady pana Symundeakoweg a gyne roboty som robywal (TRENČÍN 1613); keď ty chceš k nám chodievati, musíš múdro robievati (RL 17. st); nebudem giž robit, gako sem robiwal, že bich s towarissmi ku tobe chodiwal (ZL 18. st); k 3: takowj most podanj hradocky robywaly a poprawaly (DOVALOVO 1766); pre pansku potrebu šteky do wynicz suce robgewagu (ZÁZRIVÁ 1770); k 6: w sjati, lukach, ano i w horach ze zlosti a samopassij welike sskodi se robgewagu (B. BYSTRICA 1778); bil nekďe welký nedweď (:medweď:), který w kozách, owcách mnoho škodi robíwal (BU 1795); robiť sa
1. (s kým) diať sa, stávať sa, uskutočňovať sa: slissal (som) kryk w dome panskem a newedel sem, czo se w dome roby (P. BYSTRICA 1562 E); Jano, ti si blazen, ze ty idjess, uwidiss, czo sa budje s namj robit (VESELÉ 1748); čo sa tuto robj? (BlR 18. st)
F. čo/čože sa vám robí? čo vám je, čo je s vami?: co sa wam roby, nebo sme niyakowu kriwdu, any sskodu nykomu nedelalj (KRUPINA 1643); czože se wam robj, vž sa wolj poratane (s. l. 1774); ey, nech sa cžerty melu, ga nedbam nisst, nech sa roby, cžuo chce (DIVIAKY 1736) nech je akokoľvek
2. vznikať, vytvárať sa: sskodi skusugeme od nahliwjch dessduw, skrz ktere w rolach a winohradoch wimoli se roba (SUCHÁ n. P. 1768)
3. kým, akým tváriť sa, predstierať, stavať sa do úlohy niekoho: ten twug hospodar welmj se wizdwihol, negmudregssim se roby (ZVOLEN 1642) vystatuje sa; swedek dobre znal pana otcza, ktery mywal swoge obydlenya w dedine Iwanczyneg wsy a wzdycky se zemanom pred lydmy statecznymi robil (H. ŠÚR 1703); jeden pak z slobodniku tych i zemanem se robi ((NITRA) 1731); kdo se nasilu chte w chotary urecitim panom robity, to se nemuze any ode mna, any od podanich dopustity, ale dobrim a krestanskim spusobom bez obrazeny prykazanj boskeho musy se oddalitj a nedopustitj (TURIE 1751); -ievať sa [-íva-] frekv k 3: neniś, neniś, jak si sa robíval, neniś, neniś, jak sa robíš (AD 18. st)