ohrozenie -nia s.
ohrozenie -nia -ní s. (i čím) ▶ hroziace nebezpečenstvo al. (vysoká) pravdepodobnosť poškodenia, zániku, ktorému je vystavený človek al. prostredie, v ktorom žije, hrozba: bezprostredné, priame o. života, zdravia; o. hospodárskych záujmov, majetku; o. životného prostredia úmyselné privedenie životného prostredia do nebezpečenstva, jeho závažné poškodzovanie porušovaním predpisov o ochrane životného prostredia a hospodárení s prírodnými zdrojmi; vysoká, nižšia miera ohrozenia; byť vo vážnom, smrteľnom ohrození; predchádzať možným ohrozeniam; vymaniť sa z ohrozenia chudobou; v ľuďoch narastá pocit ohrozenia; čo robiť v prípade ohrozenia?; ocitnúť sa na pokraji existenčného ohrozenia ▷ biol., ekol. stupeň ohrozenia ukazovateľ, ktorý vyjadruje šancu na prežitie jednotlivých živočíšnych al. rastlinných druhov; polit. stav ohrozenia štátu mimoriadny stav, ktorý vyhlasuje parlament na návrh vlády v prípade bezprostredného nebezpečenstva straty štátnej zvrchovanosti, územnej celistvosti al. demokratických zásad uskutočňovania štátnej moci; práv. všeobecné ohrozenie úmyselné vystavenie niekoho nebezpečenstvu smrti al. ťažkej ujme na zdraví al. vystavenie cudzieho majetku nebezpečenstvu škody veľkého rozsahu □ Človek v ohrození medzinárodná humanitárna organizácia na pomoc ľuďom trpiacim dôsledkami vojnových konfliktov, prírodných katastrof a autoritárskych režimov; byť v ohrození života nachádzať sa v životunebezpečnej situácii ▷ ↗ i ohroziť