Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

riad¹ -u m.

1. súbor nádob na varenie a podávanie jedál: smaltovaný r., umývať r.

2. nástroje, náradie: banský r.; konský r. postroj; držať si v poriadku r.

riad² -u m.

● to nie je s → kostolným r-om

riad -du m.

náčinie pomôcky na prácu al. inú činnosť • náradie • nástroje: stolárske, záhradnícke náčinie, náradie, nástroje • riad: držať si riad v poriadku • hovor. inštrumenty: murárske inštrumenty • hovor. sprava: taká vŕtačka je užitočná sprava • servis (náčinie na podávanie jedál a nápojov): kávový servis • slang. sersám • subšt.: vercajg • vercajk • verkcajg • verkcajk

riad p. náčinie

riad¹, -u m. hromad.

1. súprava nádob: kuchynský r.; umývať, utierať r.; zberať, odkladať r. zo stola; Vyleštený riad žiari v kuchyni na polici. (Al.)

2. nástroje, náradie: ševcovský r. (Heč.); r. do remesla (Kuk.); konský r. postroje; Do rána musíme urobiť aspoň toporiská a rúčky. Deväťdesiat kusov riadu. (Taj.);

riadový príd.: r-á hlina hrnčiarska;

riadik, -a m. zdrob. expr.

riad², -u m. zastar. poriadok: Aký-taký riad nastal. (Vaj.) A vo vojsku? Vzorný riad a sklad. (Hviezd.) Svetový riad v najmenšom sa nepremenil. (Kuk.)

● bez r-u a skladu (Taj.) nedbalo, neporiadne; to nie je s kostolným r-om v poriadku

riadik p. riad¹

riadový p. riad¹

riad¹ m.
1. strsl, čiast. zsl súbor kuchynských nádob a náčinia na varenie a podávanie jedla: Ešťe nepoumívala riad od obedu (Bobrovec LM); Ket prišiou̯ uš ten puos, tak šeceg riat sa umiu̯, žebi ta_ňebolo ňiďž masnoti (Lovinobaňa LUČ); Daj mi randžišku na riét! (Papča RS); Nohe poumívaj tod ra̋t! (Nandraž REV); Na svaďbe sa mi veľie rejdu pobelo (Kociha RS); Ňedali jej aňi kastrón, šetog ria_ci nadobulla sama (Návojovce TOP); Póbede hned umi rát (Val. Belá PDZ); Volakedi sa rád umívav takon drevennon šáfiku (Lapáš NIT); črepenej riat (Čelovce MK); pukánski riat (Čajkov LVI); hrnčiarski riat, poncenároví riat (Pukanec LVI); poncinároví riat (V. Maňa VRB); polcinároví riat (Návojovce TOP); zelezní rát (Nitr. Hrádok NZ); dreveňí ria_do kuchiňi (Pukanec LVI); glazúruvaní riat (Žarnovica NB); bľachoví riat (Detva ZVO); plechoví riat, meďení riat (Návojovce TOP); hlinenní riat (Beluša ILA); kameňinoví rát (Opatová TRČ)
L. visokí riat (Modra) - džban. kt. stojí na výšku (poháre, džbány ap.); točení riat (Modra) - džban. zhotovený na hrnčiarskom kruhu; vareškárskí rát (St. Turá NMV) - drevený riad; chodí z rádom (St. Turá NMV) - predáva na jarmokoch drevené kuchynské náčinie
2. kus kuchynského riadu (napr. misa, tanier, pekáč): A kej ho viciahla, mala na jednom riadze trochu vodi a pecen umila, abi bol pekní hlatkí a červení (Beluša ILA)
3. strsl, zsl hospodárske, remeselnícke a i. náradie, náčinie; zariadenie: Riat sa ždi poberie a koľiba zostaňe prázna (Iľanovo LM); Páleno sa už varieva lem obecnej páleňici na novotnom riaďe (Čelovce MK); Rílom kopau̯ hrobár jamu, rád ždi si zakaždím ocisťeu̯ (Bánovce n. Bebr.); Riad mali: dimák používali, bola tam dlhá škrabačka a s tím sa podmetuvalo, potškrabuvalo (Prašice TOP); rejt (Kalinovo LUČ); riad na páleňie (Dol. Trnávka KRE); kopací ra̋t: čäkani, štängi, lopati (Val. Dubová DK); gazdouskí riat (Dobrá Niva ZVO, Bystrička MAR); seľiacki riat (Šuľa MK); crmománski riat (Môlča BB); klampiarski riat (Podlužany LVI); ďebnárski riat (Prochot NB); kovácki riat (Lipt. Hrádok LM, Martin); bačovskí riat (Prievidza); riad na kosu (Chalmová PDZ); šusterskí riat, piglovací riat (Myjava)
F. šeteg riad mi skapau̯ (Turč. Michal MAR) - všetko sa zničilo; si ti riad aj zo sersámom! (Rim. Píla RS) - si ty ale huncút!; čertovskí riat (Rajec. Lesná ŽIL) - žart. niečo moderné, nepoznané
4. súčiastky tkáčskych krosien, náradie na pradenie a tkanie: Ešťe vám ukiažen jeden riat - kolovrat (Nováky PDZ); Ma gazďina pohoďene ešťe gďesi ten riat, čo sa sukno robi (Riečnica KNM); riat (Nevoľné KRE); ra̋t (Nandraž REV); rát (Kostolné MYJ)
5. or, lipt, turč, miest. jstrsl konský postroj: Vibehou̯ spomedzi koňí, riat s ňich spadou̯, ime kantáre ostaľi (Dúbravy ZVO); Tam bola maštaľ, kuoľeň veľká a jena prieprava, gďe sa držau̯ konskí riat (Lešť MK); konskí riat (Sklabiňa MAR, Lipt. Trnovec LM); konskí ra̋t (Kňažia DK); rát pre koňe (Čimhová TRS); rat (Bobrov NÁM); riat (Mošovce MAR)
F. ňeboľi zme na vlasnom riaďe (Hor. Tisovník MK) - požičiavali sme si ho
6. odev (slávnostný, príležitostný): Je v riaďe obľečeni (Heľpa BRE)
7. expr. huncút, lapaj, nezbedník: To je ra̋t, tod váž Jano! (Ploské REV) riadový príd. k 1: Rádovú vodu dávame do pomá a poton sviňám (Lapáš NIT); Rádová voda sa dávala svinám, nékedi sa ím s tím zabaríl šrot, nékedi sa ím dala len tag o_cmadu (Zvončín TRN); riadová voda (V. Bielice TOP) riadik m. zdrob. expr. k 1, 2: riaďik (Prievidza)

riad² m.
1. súbor pravidiel, poriadok: Jake to šumne dzifki buľi, aľe to śe ľem dześka po śvece na ňijaki rat potraciľi, potermaňiľi (Krivany SAB)
F. čuosi ňije je s kostolním ra̋dom (Žaškov DK), veľačo je ňi po kosteu̯nom riaďe (Lešť MK) - niečo nie je v poriadku
2. čiast. vsl poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled, postupnosť: V źime śe schodzeľi na ria_do chižoh a predľi (Rankovce KOŠ); na riad vartovac (Petrovany PRE)

riad [riad, rád] hromad
1. nádoby na varenie a podávanie jedál: czynoweho riadu myss deset (ŽILINA 1598); (bylinky) aby vložil do kotla neb do velikeho hrnca, a to aby dlho varil, že by ale za tri hodiny vrelo a potom aby to vylial do vandlečky aneb do jineho riadu (BYTČA 1620 CM); bohačy, komory ryadem napchane magjce, nedostatku se boga (KoB 1666); powedely zagiste nektery patriarchowy, že by tu hodinu komornik geho tricet liber zlata prinesel, aby nakupil striberneho radu k potrebe stolu geho (ŽA 1732); wssecky kúty (paláca) zlatym a strybernym domassnym radem se blyssteli (PP 1734)
2. zariadenie, veci patriace k domu, bývaniu, obydliu, ap.: synowe, aby konie dielili na poly, y wozy, y pluhy, y se wssemi rzady domowymi (ŽK 1518); (Katarína Pivovarčová) poručila gemu samému (synovi Andreasovi) dum cely a wsseczek k tomu ryad wozowy a napodobny (ZVOLEN 1594); toto gsu ryady študentuw (KoB 1666); gey (izby) riady sau: lawjce, stolice, stoly z stolicamj a podnožemj a podussky (OP 1685); dobitek wssecek aby pri dome spolu y z domownym riadem pri dwuch tychto mich synuw zustal (ZVOLEN 17. st); povrchni riat, totissto dom, stodolu, masstal a ginsse veci, ktere ku gazdovstvu prisluchagu (boli zanechané dedičom) (ZBOROV n. K. 1796); my podepsani, wssým potrebným riadem sskolským, gakožto stolicamy, tablamy, kasničky pro knižečky chudobných djtek budeme zaopatrowati (ID 18. st);
3. remeselnícke nástroje, náradie: pakliže by niektereho mistra aneb pacholka v kradeži cizich veci aneb remeselnickeho riadu postihnuli a toho sameho presvečili, ten ma hnedki s poctiveho cechu vystrčeny byti (B. BYSTRICA 1617 CM); porucjm riat zlatnjcky u mogho sina Andreasse Parsticiusa, kteri ge, abi mogeg sirote zaplatiu fl 30, gestli pak nechce zaplatity, nech riad wezme a da si ginemu za penize (KRUPINA 1693); sprosta truhla byela, w ktereg stolarsky rad 1 (DUBNICA n. V. 1720); ktery towariss od mistra sweho plat berge, ten ma zo swogjm rjadom robity (TRSTENÁ 1759); (odchádzajúci tovariš) aby swemu magstrowi rad czisti odezdal (HLOHOVEC 1794); riad felčarsky: stribernie felčarske male kleštiky 1 (ORAVA 1796 CM); -ik m dem k 2: ussaczowalj dom ze wssjm rjadikom, ktery byl w trydczetj a dwuch zlatych (ŽILINA 1620)