parta1 -y párt ž. ozdobná čelenka al. venček ako súčasť kroja: nevesta s p-ou
parta2 -y párt ž. subšt. skupina ľudí so spoločnými záujmami, partia: stavbárska p., p. montážnikov, patriť do p-y; p. narkomanov banda
parta -ty párt ž. (čelenka)
parta -ty párt ž. slang. zastaráv. (partia)
parta1 -ty párt ž. ⟨maď. ‹ nem.⟩ etnogr. ▶ (vysoká) čelenka al. veniec ozdobený stuhami ako sviatočná al. obradová úprava hlavy dospelého slobodného dievčaťa al. nevesty: trblietavá p.; p. zdobená perličkami; dievčence v partách; založiť si partu; snímanie svadobnej party a čepčenie nevesty
parta2 -ty párt ž. ⟨nem. ‹ fr.⟩ slang. zastaráv. 1. ▶ organizovaná pracovná skupina osôb vykonávajúca istú prácu, partia: drevorubačská, natieračská p.; p. murárov živnostníkov ponúka všetky stavebné práce 2. ▶ skupina ľudí, ktorých spája spoločné trávenie voľného času, šport, spoločné záľuby, partia: výborná, skvelá p. kamarátov; stará p. nadšencov; zostala z nás len malá p.; na strednej škole sme tvorili súdržnú, dobrú partu; Celá parta bola pokope. [R. Moric] ▷ partička1 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: chodiť s partičkou kamarátov do letného tábora
partička1 ↗ parta2
parta -y ž. ‹n < f› hovor.
1. skupina osôb pracujúcich na spoločnej úlohe, čata
2. malá spoločenská skupina spojená spoločnými záujmami, typom súdržnosti a pod.: p. mládeže; hráčska p.
parta p. skupina 2, banda 1
parta1, -y, párt ž. stužkami ozdobený veniec dievčat al. nevesty: skvúca parta mladuchina (Pláv.); hlavu ti partou vyzdobili (Žáry); Striebristú partu mala už Kristínka pripevnenú nad čelom. (Zgur.)
parta2, -y, párt ž. hovor. pracovná skupina al. skupina športovcov: p. usmievavých robotníkov (Horov); Vyšli sme na traktory, my, parta mladá. (Lajč.) Prvá parta už na trati pracuje. (Tat.); p. lyžiarov
parta1 ž. (párta) 1. csl ozdobná čelenka mladého slobodného dievčaťa al. mladuchy, stužkami a kvetmi ozdobený veniec dievčat a nevesty: Uš parti ňeboľi, ľen vence z rozmajrínom (V. Lehôtka PDZ); Mladucha mala fšetko bielo, bola f kinťeši a na hlave mala partu (Detva ZVO); Kot prišla ňeďeľa, tašle zme ďiouke ako páve hrdej pártah do kostola (Čelovce MK); Hana nebula f párte na sobáš, hiba tak f kalape (Brusník REV); Mašľe pekné, no a na hlavu partu, veňec (Prejta ILA); Na ňeďelu jéj partú hlavu vizdobili (Bánovce n. Bebr.); A tote dziefčeta uš prišľi a už jej totu partu sejmivaľi (Buglovce LVO); Bralta jag idze na priśahu, ta ma na hlave partu (Torysa SAB) L. pátriková parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju dievčatá do 15. roku; barchanová parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju staršie dievčatá; visoká parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju na vydaj súce dievky; koľiesková parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju mladé nevesty; zbiraňe parti (Medzany SAB) - časť svadobného obradu F. f párťe aňiel, śert f śepcu (Rim. Píla RS) - pred sobášom je dobrá, po sobáši ako čert; chľieb aňi parta (Blatnica MAR) - dobre vykysnutý a vypečený; straťiť partu (Martin) - prísť o panenstvo 2. stužka na klobúku: párta (Ozdín LUČ) 3. spiš súčasť uzdy, (ozdobný) remeň ležiaci na čele koňa: parta (Batizovce POP, Klčov LVO)
parta2 i partaj ž. pracovná skupina; skupina robotníkov pracujúcich pri míli: A bili už mu̯adbi, mu̯ácili tam tri parti (Jablonové MAL); Robí v dobrej parce (Brodské SKA); uhľiarska partaj (Čierny Balog BRE)
parta ž nem/maď ozdobná čelenka al. pokrývka hlavy mladého slobodného dievčaťa al. nevesty pri sobáši: party dwe, gedna zlata a druha axamitna zlatym wiezanim (s. l. 1585); zaplatil som w Bistriczi Krumpierowi za gednu perlowu partu (BOCA 1591); parta perlowa detyatna z drobnych perel (TRENČÍN 1646); ssest paret aksamietowich (ŽILINA 17. st); ma mila dewečko, nosyss syce wenec anebo partu gako panenka, ale znamu teba čini twa wlasny reč, twa wlasny huba (SKá 1760); stussky do party ((BYTČA) 1771) F. byť, zostávavať v p-e byť slobodná: co sa tknie meg diewky Anny, ktera gešte w parte gest (DEŽERICE 1636); porúčam mym synom, aby mým diewkam yak wydanym, tak též w parťe zustawagíceg s tohoto statku platiti se usilowali (ORAVA 1643); sestrj pak v partach sucze, abj do czasu elocatie (majetok) vladalj (T. DVORY 1716); -ový príd: partowe perly, boglarky (s. l. 18. st)