Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice; pes s-i dom; s. deti; s-ené parkovisko; poverili ho s-ením materiálu

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

opak. strážievať -a

strážiť -ži -žia stráž! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok.

bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespať • byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliť • dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím • starať sa • dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku • dozerať • dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov • strážiť: stráži hranice

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť¹ 4

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť

strážiť, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) byť na stráži, držať stráž nad niekým, nad niečím, dávať pozor na niekoho, na niečo, ochraňovať, chrániť — s. dom, mesto, s. most; s. ovocie, ovocnú záhradu; s. továreň; Stavania strážia psi. (Fig.) Strážili ma celé popoludnie ani drak zajatú princeznú. (Vám.) V noci treba repu strážiť. (Jil.) Strážili aby nás nikto neprekvapil. (Jégé) Kde-tu prešiel strážnik, ktorý zavolal na kamaráta, čo strážil neďaleko. (Hor.)

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave ochraňovať niekoho, niečo veľmi pozorne, starostlivo; posmeš. al. žart. s. žene sukne byť stále doma, stále sedieť doma;

2. expr. (nad kým, nad čím) bdieť, bedliť: To je ľúbosť! Stráži nad tým, koho si vyvolila. (Kuk.) Pokoj boží ponad ním tu stráži. (Botto); pren. Bežal v túžbe za vrchmi a horami, ktoré strážia nad jeho rodiskom (Kuk.) vypínajú sa;

opak. strážievať, -a, -ajú

strážiť dk čo byť na stráži, dávať pozor; dozerať, ochraňovať niečo: pastyri swe owečky stražili (VP 1764); lesi strázyme z wetssy starostu (PT 1778); polozil Buch cherubyna z ohniwým mečem pred ragem, aby stražil cestu tu, ktera wede ku stromu žiwota (GK 1779); povini budu majstrove od magistratu meskeho komisara sobe vyžadati, ktereho povinnost stražiti a pozorovati, aby všecke veci pokojne vykonavane byvali (CA 1794 CM)