Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

preš -a/-u m. hovor. lis: p. na hrozno

preš -ša/-šu pl. N -še m.

preš -a/-u m. ‹n < l›

1. lis: tlačiarenský p.; p. na hrozno

2. hovor. tlak, tlačenica:

● expr. vziať niekoho do p-u vohnať do úzkych (aj pri vyšetrovaní); dostať sa do p-u; byť v p-i

lis nástroj, stroj na lisovanie • hovor. preš: lis, preš na ovocie

preš p. lis

preš, -a/-u m. hovor. lis: Z kadí prenášajú (hroznovú) kašu pod preš. (Kuk.) Poumýval preš. (Heč.); pren. Vycivení sedliaci zvíjali sa v preši (Jes.) pod tlakom vykorisťovania; Zo starého si ani prešom nedostal grajciara (Jégé) bol veľmi lakomý;

priešok, -šku m. zdrob. expr. (Heč.)

prejš p. preš

pres p. preš

preš i pres m. (prejš)
1. csl, miest. zried. zariadenie na vytlačenie tekutiny z rastlinných plodov a semien (obyč. predtým pomletých, pražených ap.), lis: Zase sa nabije prež a ešťe ťečie víno (Topoľčianky ZM); Toto je zo starieho preša vreťeno a tu zase je ten spodok, to sa volá klada (Žemberovce LVI); Bugaňou to hrozno ubáchali, dali do prešu a šez až dvanás chlapou to krúťilo (Tesáre TOP); Na prešu zmo mleli jeblká na víno (Kameňany REV); Moji svokrovci mali pres a burčáku si natlačili z jabúk - jabúčkové víno (Pruské PCH); A ked je prež nabití aš po samí vrch koša, potom sa dávajú drevenné mesáce (Hlohovec); Jag začne nabíjat preš, hnec_ca mosí pod rásu dad voláká nádoba (Brestovany TRN); Z mecha išlo hrozno vedz do presa, bo u mechu duśeňim ňevišlo šicko vino (Trnava p. Lab. MCH); Buu̯ i dreveni šajtovi pres, teraz maju žeľezni malki pres, ňeveľiki (Kaluža MCH); U valaľe maju dachtori ľudze prejši (V. Kazimír TRB)
L. kladoví preš (Pezinok MOD, Hor. Orešany TRN) - najstarší druh veľkého dreveného neprenosného lisu fungujúceho na princípe páky; kamenní preš (Pezinok MOD, Rača BRA) - typ kladového lisu s kamenným závažím; drevení preš (Blatné MOD), drevenní preš (Čachtice NMV), dreviení pres (Radošovce SKA), vretenoví preš (Pezinok MOD) - starý druh veľkého celodreveného vretenového lisu; jarmoví preš (Bernolákovo BRA) - typ dreveného vretenového lisu; dvojvretení, trojvretení preš (Dol. Orešany TRN) - typ celodreveného vretenového lisu podľa počtu vretien; žeľezňí preš (Pukanec LVI), zelezní preš (Kuchyňa MAL, Hrnčiarovce n. Par. TRN), fabrickí preš (Gajary MAL) - novší menší rozoberateľný druh lisu; voskoví preš (Ostrany RS) - včel. lis na voštiny
F. vźali ho do presu (Šváby PRE) - vyvinuli na neho nátlak; sem tu jak f preši (Brodské SKA) - pod veľkým tlakom
2. stavba vo vinici určená na lisovanie hrozna, uskladnenie vinohradníckeho náradia, prípravu viničných štepov ap., prešovňa: To sa robilo šecko (štepenie, stratifikácia) preši (Tesáre TOP)
3. (ručný) sitový nástroj na pretláčanie, lisovanie uvarených zemiakov: preš (Potok RS)
4. stroj na formovanie pevných materiálov tlakom: Pres spresoval šicku slamu (Spiš. Štvrtok LVO); S kolkom zrobil uzel, zakvačil sebe, skrucil dva razi a to bulo jak s presom spresovane (Smižany SNV); Zbira (železný odpad) na kopu a potom pridze žeriav a vežme to daľej do presu (Niž. Hrabovec VRN)
5. železné zariadenie na brzdenie voza, brzda: preš (Dol. Strehová MK, Hor. Ždaňa NB, Polichno LUČ); pres (Málinec LUČ)
L. hamovní preš (Pukanec LVI), hamovní preš (Krná LUČ) - silnejšie železo so závitmi na hamovníkovom zariadení, ktoré je na jednom konci ukončené hákom a na druhom konci kľukou
6. časť niektorých zariadení
a. reťaz na sťahovanie dúžok suda dovedna, uťahovák: Ten preš povolím a zase skrúťim (Prochot NB); preš (Hor. Orešany TRN, Myjava); bednarski pres (Kys. N. Mesto)
b. drevená skrutka na uťahovanie ako súčasť niektorých náradí s pohyblivou rámovou konštrukciou (napr. kolovratu, stolárskej hoblice ap.): To je preš, to sa priťahuje zasa, ke_tá šnóra je slabá (Zliechov ILA); velkí preš, malí preš (Prochot NB); preš (Myjava)
c. časť valcovacieho stroja na priťahovanie a pripevňovanie kože (?): preš (Myjava)
7. časť petrolejovej lampy, ktorou prechádza knôt: preš (Nitr. Hrádok NZ, Lubina NMV)

preš [-eš, -aš], pres [-es, -as] m zariadenie na stláčanie al. prešovanie niečoho, lis: Matey kupil od Gakuba sstwrt wynohrada bez pressu a pressowny (TRNAVA 1569); prassy cžtiry k tlaczenj twarohow (ZVOLEN 1620); press twarozny stary (TRENČÍN 1661); wlažnost hroznowa sladka z zrnatjch hrozen we čbere tlačenjch s prasem se wjtlačuge (KoB 1666); pres sem tlačil sam, aniž kdo s lydi bil se mnu (SP 1696); pras, co planky na ocet prassugu, no 1 (M. KAMEŇ 1704); hrozno prw než nam wino dawa, musý pod pres gjti (PoP 1723-24); trapes: olegny press (KS 1763); zwlásste pak wjnné presy neyprwe teplau, potom teprw studenau wodau wymyté byli (HRK 1773);
x. pren (hriešnici) na spusob harinkuw w soli namočeni, ano gako hrozno w pressi tuze utlačeni (GŠ 1758) budú trpieť muky; -ový príd týkajúci sa prešu: za dve najvetšý okovane kolesa z hospodarivim železom a z obručkami prešhovymi (!) 1 dn (B. BYSTRICA 1704); -ík, -ek dem: retinaculum: knjhowý préssek (KS 1763) knihársky lis; presiky, sudy zadnewať (M. KAMEŇ 1774); pressjky, co robyl kowač, 1 fl 12 d (PONIKY 1795)

priešok p. preš