stály príd.
1. neprerušený v čase, ustavičný, neprestajný, trvalý: s-a spolupráca, prevádzka
2. kt. nepodlieha zmenám, (vždy) rovnaký, nemenný, trvalý: s-a povaha; s-a farba, s-e počasie; byť s. v láske
3. kt. sa pravidelne vyskytuje, pravidelný: s-i návštevníci (divadla); s-i hostia (v hoteli);
stále prísl.: s. rovnaký; s. sa vyskytovať;
stálosť -i ž.: s. citov; s. meny stabilita; s. farby trvanlivosť; nemať s-i
stálosť -ti ž.
stabilita schopnosť mať isté vlastnosti v daných hraniciach i za vonkajšieho rušivého pôsobenia • stabilnosť (op. labilita): stabilita, stabilnosť lietadla, lode • stálosť • ustálenosť: stálosť, ustálenosť meny, cien • nemennosť • nemeniteľnosť: nemennosť hraníc
stálosť p. stabilita
stálosť, -ti ž.
1. nemennosť, pevnosť, trvanlivosť: s. materiálu, s. kovov; objemová s.; s. spoločenského zriadenia; Šťastie u vás nemá veľkej stálosti. (Jil.)
2. pevnosť, nemennosť charakteru, citov, presvedčenia: s. citov, s. názorov; Nie, on ju oklame, lebo nemá nič stálosti. (Tím) Želka mala príležitosť dokázať svoju stálosť. (Vans.)