Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

pren. h-a linka telef. linka, na ktorej sa možno rýchlo dozvedieť potrebné informácie al. získať pomoc; publ. h-e kreslo v kt. pri ver. diskusii sedí politik, odborník ap. odpovedajúci na pálčivé aktuálne otázky

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše; h-a hlava prudký a nerozvážny človek; mať h-u krv byť temperamentný; → šiť h-ou ihlou; mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať; → kuť železo, kým je h-e; h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

za horúca → zahorúca;

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť; je tu h.; je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

horúci -ca -ce 2. st. -cejší príd.

horúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ majúci veľkú teplotu, veľmi teplý; op. chladný, studený: h. letný deň; h. čaj; h. vzduch; horúca žehlička; horúce pramene termálne; h. slepačí vývar; piť horúcu kávu, čokoládu; dať si h. kúpeľ; stáť na horúcom slnku; chodiť po horúcom piesku; mať horúce čelo mať horúčku; v posledných rokoch sú letá horúcejšie
2. ▶ prezrádzajúci prítomnosť kladného citu; svedčiaci o prežívaní kladných citov (lásky, priateľstva, radosti, úprimnosti); syn. vrúcny, vrelý; op. chladný: horúce objatie; h. vzťah k rodnej reči; zahorieť horúcou láskou; vymieňať si horúce pohľady; Mária mi vtisla na líce horúci bozk. [M. Zelinka]; O víťazstve rozhodlo horúce srdce a chladná hlava. [Sme 2004]
3. ▶ ktorý v súčasnosti vyvoláva záujem, pozornosť, živý, veľmi aktuálny: h. hit sezóny; horúce módne doplnky; horúca novinka na trhu; horúca téma posledných dní; diskutovať o horúcich problémoch zahraničnej politiky; Nebol však zapletený do takej horúcej veci, pre ktorú by ho od rána museli vyčkávať. [L. Ballek]; Jeho jeden variant sa zameral na stopu, ktorá sa ukázala ako horúca. [Vč 1984] □ horúca linka telefónna linka, na ktorej môžu občania získať dôležité informácie al. požiadať o pomoc; horúci tip odporúčanie na aktuálnu novinku, nový tovar, výrobky
4. expr. ▶ ktorý je plný ťažkostí, komplikácií, spôsobujúci psychickú záťaž, ťažký, zložitý: prežívať horúce minúty; boli to horúce chvíle; koalíciu čakali väčšie problémy a horúcejšie dni; Takto sa treba zachovať, takto chladne práve v tej najhorúcejšej situácii. [L. Ťažký]
5. publ. ▶ ktorý je očakávaný, predpokladaný na základe istých výsledkov: h. kandidát na Nobelovu cenu; h. adept na kreslo ministra; najhorúcejší favorit súťaže
◘ fraz. chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše nemať chuť o niečom hovoriť, niečo riešiť, obchádzať jadro veci, okolkovať; publ. horúca jeseň náročné, zložité obdobie po letnom oddychovom pokojnom čase, obyč. v spoločenskom al. politickom živote; publ. horúce kreslo a) situácia, keď niekto (často známa osobnosť v médiách) odpovedá na (pálčivé, nepríjemné) otázky b) zodpovedná, neistá, riziková funkcia; kuť železo, kým je horúce využiť vhodnú situáciu a rýchlo konať, rýchlo niečo riešiť; mať horúcu hlavu byť prchký, unáhlene konajúci; mať horúcu krv byť temperamentný; mať horúcu pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať/poslať niekoho do horúceho pekla/horúcich pekiel a) preklínať, prekliať niekoho b) zaháňať, zahnať niekoho; prehadzovať si horúci zemiak neriešiť a nechávať na iných nepríjemný, háklivý problém; expr. prepadnúť sa do horúceho pekla/horúcich pekiel zmiznúť bez stopy; šiť niečo horúcou ihlou robiť niečo naponáhlo, bez rozmyslenia; ťahať/vyberať za niekoho horúce gaštany z ohňa vybavovať cudzie nepríjemné záležitosti ◘ parem. [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí

naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý

p. aj aktuálny

náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatím • nadšený • oduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienok • silný • tuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého veku • kniž.: zapálený • zanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusie • fanatický • prepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľad • žiadostivý • chtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé oči • ohnivý • plamenný • horúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkami • rozohnený • rozpálený • rozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

p. aj vášnivý 1

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ

2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

p. aj výbušný 2

3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

p. aj náruživý

vriaci ktorý vrie • hovor. vrelý: napiť sa vriaceho, vrelého čaju • zastar. vrúci: vrúci vosk (Kostra) • horúci (veľmi): horúca polievka

vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatie • kniž.: vrelý • vrúci: vrelý vzťah • nefalšovaný: nefalšované priateľstvo • opravdivý • naozajstný • ozajstný • skutočný • pravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láska • úprimný: úprimný pohľad • kniž. plamenný: plamenný pozdrav • srdečný: srdečná vďaka • hlboký • intenzívny: hlboký, intenzívny cit

žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

horúci, 2. st. horúcejší príd.

1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý, ohnivý: h-a voda, h-a káva, h-e jedlo; h-a pec, platňa, h-e železo; h. vzduch, h-e leto; mať h-u hlavu, h-e čelo, h-e ruky veľmi teplé, rozpálené; h-e pramene termálne; geogr. h-e pásmo tropické, od rovníka po obratníky

● Kuj železo, kým je h-e (prísl.) využi vhodnú situáciu, vhodnú príležitosť; expr. posielať niekoho do h-eho pekla priať mu to najhoršie, preklínať ho; expr. prepadnúť sa do h-eho pekla zmiznúť bez stopy; iron. šiť h-ou ihlou rýchle a nedbalo, pren. o zle, povrchne urobenej práci vôbec; h-e hlavy prudkí, rozhorlení, ale málo rozvážni ľudia; mať h-u krv prudkú, vznetlivú povahu; prežívať h-e chvíle nepríjemné, tiesnivé; chodiť okolo niečoho ako (mačka) okolo h-ej kaše obchádzať niečo, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; mať h-u pôdu pod nohami byť v neistej, nebezpečnej situácii;

2. prezrádzajúci veľa citu, vrúcny, vrelý: h. cit, h-a láska, túžba, vďaka, h-e objatie, h-e slová, pohľady;

za horúca: spracúvanie kovov za horúca;

pren. ihneď, bez meškania, kým trvajú vhodné podmienky

● kuť železo za horúca využiť vhodnú situáciu, vhodné podmienky;

horúco i horúce prísl.

1. veľmi teplo: je veľmi h.; je mu h. veľmi teplo;

pren. je v úzkosti, strachu ap.;

2. so silným citom, vrúcne, nadšene, oduševnene: h. ľúbiť niekoho

žhúci, -a, -e príd. (čes.) kniž. zastar. plánúci, žeravý, horúci, pálčivý: ž-e slnko (Vaj.); ž-a láska (Vaj.); ž-a žížeň (Hviezd.)

horúci príd.
1. strsl, vsl veľmi teplý, vriaci (o tekutinách a o jedlách, prípadne o počasí): Keď už ma celu hrutku, potom to da do vodi horucej (Kráľ. Lehota LM); Nemažem či naša̋č tot postruhen, kim je horúci (Brusník REV); Čereva śe poumivaju z horucu vodu a položa śe do vodi (Rankovce KOŠ)
2. strsl, šar zahriaty, rozpálený (o kove): Kafovalo sa, koľesá, kím bolo železo horúce (Malatiná DK); Akí horúci tot šparhét (Kameňany REV); Spadlo mi (dieťa) na horucu bľachu (Dl. Lúka BAR)
L. horúci blesk (Hor. Súča TRČ) - zápalný
F. bodaj do tebä hrom horúci streľil! (Papradno PB) - kliatba želajúca zlo, pomstu; ušila to horúcou ňiťou (Návojovce TOP) - napochytro, nedbanlivo; horuca hlava tot Pišta (Brezina TRB) - je nerozvážny; horuca jag oheň (Sobrance) - o vášnivej žene
3. or majúci zvýšenú telesnú teplotu (nad 38 C): Ľen tak šla taká páľäva šla od neho, dieťa bolo celuo horúco (Žaškov DK)
4. or expr. veľký, neuveriteľný: Ke_com bou̯ jako ťíto, ftedi bola horúca bieda (Habovka TRS)
5. turč, tek, jtrenč v dvojslovnom názve rastliny: horúca láska (Hor. Jaseno MAR, Prochot NB); horúcá láska (Bošáca TRČ) - bot. kukučka hustokvetá (Lychnis chalcedomica); horúce i horúco prísl. i vet. prísl. k 1: I to tak s nás ťeklo, veď bolo horúco (Lokca NÁM); Choďiu̯ ten po izbe, horúce bolo (Detva ZVO); Bolo tag horúco, že smo miseľi otvori_dvere (Klenovec RS); Je velmo horúce (Tek. Breznica NB)
F. horuco tu jag v uľu (Fintice PRE) - je tu veľmi teplo; urobil to za horúca (Bošáca TRČ) - hneď

horúci príd
1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý: z horúcyho pekla (CC 1655); horuceg poliewky (RT 17. st); hrianku z horúcim winom (MT 17. st); wetr prudky a horúcy (KB 1757); dichom swogim horucim (MS 1758); w horucim popele (RO 18. st); suchy a horuci marecz (PR 18. st); tu nadobu vistaw na horuce slnce pres celé leto (Zel 18. st)
2. (o organizme) horúčkový, horúčkovitý, zapálený: wodka proti horucym nemocam; mast od horucych čerwenych očj; proti horucym opuchljnam (RT 17. st); o horuce zimnicy (HT 1760); w hlawah horuczu bolest (RO 18. st)
3. prezrádzajúci mocný cit, vrúcny, vrelý: zkrss horucu modlitbu (PrW 1780); naghoručegssú lásku, s kterú wsseckych milowat budem (BlR 18. st); abi z horucu horliwostu sme se zapalili (SJ 18. st);
x. pren horuce wilite slzy (WO 1670)
4. prchký, prudký: konj gest naturi horučeg (PR 18. st)
F. expr zedou bi si ty sto horucich ssliakou (T. TEPLIČKA 1757) čokoľvek; za h-a prísl výraz bez meškania, za čerstva, ihneď: ma se hned za horuca zpočatku na niečo medu natrieti (RTA 17. st); abi hňedki za horuca vrchnosti oznámila (BR 1785); -o prísl k 1: cibulu dobre uwar a horuco prikladag (PR 18. st) horúcu; k 3: ferventer: wrele, wrúcňe, horliwe, horučó (!) (KS 1763); (je) horúco vetná prísl veľmi teplo: neni w kragne tegto ani welmj horuco, ani zimno (KrP 1760)