lajda -y lájd ž. pejor. neporiadna žena; nadávka obyč. lenivej žene
lajda -dy lájd ž.
lajda -dy lájd ž. pejor. ▶ neporiadna, obyč. lenivá žena so zanedbaným zovňajškom (často ako nadávka): zababraná, ufúľaná l.; tá l.!
lajda, -y, lájd ž. pejor. neporiadna žena; nadávka lenivému zvieraťu: Ale sa ho zbieraš, ty lajda! (Ráz.) (o krave)
lajda, lojda1 i lajdaňa ž. (ľajda) strsl, jzsl pejor. 1. naničhodná, neporiadna, lenivá žena: Šag_e to už ľen ľajda darobná! (Ležiachov MAR); Tri läjdi štiri dni umívali obloki, za pou̯ dnä mali skončit! (Val. Dubová DK); Ona bola taká lojda ňedbanľivá! (Pečenice LVI); Lajdana darebná, račí sa bude ze špendlíki zapínat, jag bi si mala poprišívat gombíki! (Červeník HLO); Lajda rozlajdaná, ňevie sa poránňe obliecťi (Bánovce n. Bebr.); Nikedi sa pekne nepristrojila a chodzila aj špinavá jag lojda (Šípkové PIE); Té veru, Kača je lojda, v dome má svinstva jako pot šopu, aj ona chodí zalojdaná na hambu sveta (Myjava); lajda (Sliače RUŽ); ľojda (Ozdín LUČ) 2. žena so zlou povesťou: Šetko prepila, lojda! (Hor. Lehota DK); lojda (V. Maňa VRB)
lajdaňa p. lajda
lojda1 p. lajda