kormán -na pl. N -ny, kormáň -ňa pl. N -ne G -ňov m. ⟨maď. ‹ slovan.⟩ hovor. zastaráv. 1. ▶ kormidlo na bicykli al. motorke: vysoký k.; neudržať k. v rukách; stočiť k. doprava; chytil moped za k. a sedadlo; Koženú aktovku nosieval môj otec prevesenú cez kormán bicykla. [P. Andruška] 2. ▶ riadiace koleso na udržanie smeru v automobile, volant: výškovo nastaviteľný k.; krútiť kormánom, kormáňom
korman i kormán m. (kormaň) 1. csl zariadenie na vedenie bicykla: Pusťiu̯ kormaň na bicigľi i hibaj dolu škarpou! (Dol. Lehota DK); Já sa vím aj tag bicigluvat, ked nedržím kormán (Šurany NZ); Uďerel si zubi o korman (Kubrica TRČ); Dolu brehom ňepuśčil z ruki kormaň na bicigľu (Spiš. Štvrtok LVO); Bicikeľ śe keruje zos kormaňom (V. Šariš PRE); korman (Ploštín LM); kormán (Modrý Kameň; Revúca); kormaň (Stanča TRB); kormáň (Koniarovce TOP) 2. strsl, vsl volant na aute: Zvrtou̯ kormán a motor sa prekidou̯ (Kociha RS); S kormaňom krucidz zna, aľe vecej ňič (Brezina TRB); śedzec pri kormaňu (Studenec LVO); korman (Lutila KRE); kormán (Ban. Bystrica); kormaň (M. Zalužice MCH)
kormaň m, kormaňa ž jednoduchá drevená nádoba, šafeľ, koryto: kormania 1 (TRENČÍN 1647); dbanka, kormany, hrotek (PÚCHOV 1710); kormane pod beczku suce; kormanya o dwuch ussich (TRENČÍN 1713); bednarowy za kormanu (BOŠÁCA 1730); -ka dem: kormanka 1 na dome panskem (BECKOV 1643)
kormáň m maď kormidlo: gubernaculum navis; kormány: korman (LD 18. st)