tieň -a m.
1. obraz, kt. vrhá osvetlené teleso; priestor, kt. nie je priamo osvetlený, tôňa: predmety vrhajú t., t-e sa predlžujú; sedieť v t-i (stromov) v chládku; je 30 °C v t-i; astron. t. Zeme
2. tmavšie zafarbenie niečoho, tieňovanie: vyznačiť t. na nakreslenom predmete; očné t-e zvýraznenie očí podfarbením; príslušný kozmet. prípravok
3. náznak; vonkajší prejav, stopa; tôňa: ani t. podozrenia, nedôvery, nedorozumenia; t. smútku, nevôle na tvári, t. smrti; už je len ako t., iba t. toho, čo býval slabá, nevýrazná podoba
4. negatívna stránka, tôňa: t-e minulosti, t-e civilizácie
● chodiť za niekým ako t. vytrvalo, ustavične; to → vrhá t. na niekoho, na niečo; → svetlá a t-e niečoho;
tieňový príd.: t-á hra založená na pohybe tieňov; publ. t. kabinet, t-á vláda potenciálni ministri opozičnej strany; t-á ekonimka podnikanie (mimo legálnych štruktúr), ktoré sa vyhýba zdaneniu;
tienik -a m. zdrob. expr.