naničhodný príd. expr.
1. zlý, ničomný: n. človek
2. kt. nie je na nič súci, bezcenný: n-é reči, haraburdy;
naničhodne prísl.;
naničhodnosť -i ž.
1. iba jedn.: zarmútila nás jeho n.
2. bezcennosť, nesúcosť: spor pre n-i
3. naničhodný čin, darebáctvo: vystrájať n-i