Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tárať -a nedok. expr. nepremyslene, nerozvážne hovoriť, trepať: t. hlúposti; čo to t-š? net-j! keby si net-l! prejavy nesúhlasu

expr. t. → dve na tri; t. do → sveta, do → vetra;

opak. táravať -a


tárať sa -a nedok. expr. túlať sa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po svete, po meste, po horách; kde sa táraš? kade chodíš? kde si bol?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tárať ‑a ‑ajú nedok.; tárať sa

tárať sa tára sa tárajú sa táraj sa! táral sa tárajúc sa tárajúci sa táranie sa nedok.


tárať tára tárajú táraj! táral tárajúc tárajúci táraný táranie nedok.

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovať pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behať lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať sa motkať sa tmoliť sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa plantať sa pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať sa mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášať rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať šepkať šeptať šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať osočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: tárať trepať trkotať drkotať krákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotať ľapotať lalotať tliapať klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sa blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sa potĺkať sa popletať sa vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť sa tmoľkať sa motkať sa šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sa šiplať sa šiplikať sa plantať sa pľantať sa pantať sa kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzať obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať sa opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť sa vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovať obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa) oplentať sa šemotiť šemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť sa mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať tliapať trieskať plieskať búchať kvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesť motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieť trkotať drkotať rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť rependiť klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotať ľapotať ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchať balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblať brbotať frfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na tri hovoriť, čo slina na jazyk donesie púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku mlátiť prázdnu slamu


tárať sa p. túlať sa 1, 2


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť sa tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňať zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať sa motkať sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť sa plantať sa pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať sa lanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílať falangovať halaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiť hajdúšiť hauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovať putovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tárať, -a, -ajú nedok. expr. (čo i bezpredm.) nerozumne, nerozvážne, zbytočne, plano rozprávať, veľa hovoriť: t. hlúposti; Sprostí ľudia tárajú všeličo. (Vans.) Táral pritom. taľafatky, ako má vo zvyku. (Tat.)

tárať dve na tri, tárať do sveta rozprávať nezmysly, hlúposti, zbytočnosti


žvatlať, -á, -ajú nedok. (čes.) expr. bľabotať (o malých deťoch);

pejor. ľapotať, tárať (o dospelých, najmä o ženách): (Dieťa) milo žvatlá. (Hviezd.) Notárkino žvatlanie ho dožieralo. (Fr. Kráľ)

tárať ndk nerozvážne hovoriť, trepať: mass misl swu k Panu Bohu obratitj, a ne kde-kadj po polj, po swem hospodarstwy, kupectwy, po hostinkach, po ssenkoch, rozkossiach, marnostiach swetskich taratj (KT 1753); mluwi ona, aneb radneg tara (PUKANEC 1787); wlažni krestane gak slepy k spowedy pristupugu, bez poniženosti pred spowedlnikom pletu a taragu (MiK 18. st)


tárať sa ndk chodiť bez cieľa, túlať sa, ponevierať sa: včedlniků pak potreba gest, aby se pod lekcy sem y tam netárali (BZ 1749); (Cigán) pítal ai wečeru: abich ša, powedá, potom pre tú šem nemušel táraťi, než rowno išél unuwaný do mogég búdi (BU 1795); mi se tarame po swete gako pocestni a vandrovnici (SS 18. st)

tárať tárať
keby som chcel tárať si je voulais babiller
muž bol schopný tárať homme était capable de déraisonner

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu