Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opodstatnený príd. majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: o-á kritika;

opodstatnene prísl.;

opodstatnenosť -i ž.

opodstatnene 2. st. -nejšie prísl.

opodstatnene 2. st. -nejšie prísl. ▶ na základe skutočnosti podloženej, podopretej podstatnými dôvodmi, dôkazmi; syn. odôvodnene, oprávnene; op. neopodstatnene: dôchodcovia o. očakávajú dôstojné zabezpečenie v starobe; právom a zároveň povinnosťou médií je o. kritizovať; v najbližšom období sa dá o. predpokladať politická kríza; Celkom opodstatnene začali i na Slovensku vznikať linky dôvery. [Sme 1997]; A hoci sa v súčasnosti čoraz hlasnejšie a opodstatnenejšie ozývajú hlasy, že nakrútiť žánrovo čistý film sa nedá, [...]. [Slo 2002]

opodstatnene p. oprávnene 2, porov. aj opodstatnený

oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy

opodstatnený príd. ktorý možno odôvodniť, na ktorý možno uviesť dôvody, odôvodnený: o-á žiadosť, sťažnosť, o-á požiadavka, o. záujem, o-á kritika; jeho myšlienky sú opodstatnené (Hor.);

opodstatnene prísl.;

opodstatnenosť, -ti ž. možnosť zdôvodnenia, odôvodnenia