Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odlíšiť -i dok.

1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu

2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;

nedok. odlišovať

// odlíšiť sa stať sa odlišným;

nedok. odlišovať sa byť inakším: údaje sa o-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odlíšiť ‑i ‑ia dok.; odlíšiť sa

odlíšiť sa -ši sa -šia sa odlíš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


odlíšiť -ši -šia odlíš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

odlíšenie -nia -ní s. ▶ znak, ktorým sa od seba líšia dve al. viaceré veci; stvárnenie rôznosti, odlišnosti od niečoho iného, porovnávaného, odlišnosť: kontrastné grafické o. cyklistických pruhov; farebné o. sektorov obchodného domu; výrobok má deväť typových odlíšení; vizuálom televízií chýba jasnejšie o. ▷ ↗ i odlíšiť, odlíšiť sa


odlíšiť sa -ši sa -šia sa odlíš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; čím; v čom) ▶ zmeniť svoj stav, stať sa rozdielnym; prestať sa zhodovať v niečom, rozísť sa (v názoroch, v ďalšom smerovaní a pod.); syn. rozlíšiť sa: chce sa o. od ostatných; v obchode je dôležité o. sa od konkurencie; v novele sa autor usiluje o. sa jazykom; duchovní sa odlíšili v niektorých cirkevných otázkach; Snaha odlíšiť sa výzorom od svojich spolužiakov sa týka aj detí na základných školách. [VNK 2002]; Odlíšiť sa môžu [poisťovne] v tom, čo poskytujú ako nadštandard, nad rámec zákonnej povinnosti. [HN 2009]
2. (od koho, od čoho; čím; v čom; ø) ▶ nadobudnúť navzájom odlišné, rozdielne znaky, vlastnosti: živočíšne druhy sa odlíšili až v priebehu vývinu; naši predkovia sa rečou odlíšili od iných Slovanov; cirkevné obrady sa odlíšili v niekoľkých akcentoch
nedok. k 1odlišovať sa


odlíšiť -ši -šia odlíš! -šil -šiac -šený -šenie dok. 1. (čo (od čoho), koho (od koho)) ▶ (o ľuďoch) uvedomiť si, rozpoznať (vzájomné) rozdielne znaky, vlastnosti v porovnaní s inými; syn. rozlíšiť, rozoznať, rozpoznať: o. pohlavie; o. predstavu od skutočnosti; o. dobro od zla; skúsený hubár spoľahlivo odlíši plávku od muchotrávky; umelé kvety je niekedy ťažké o. od živých; nedokázal o. kritiku od osočovania; lekári odlíšili pomocou špeciálnych testov charakter ochorenia; Vás, otca, brata či sestru [bábätko] už odlíši od cudzích ľudí. [Ma 2011]
2. (koho (od koho, od čoho); čo (od čoho)) ▶ (o veciach, o javoch) urobiť (vzájomne) odlišným, rozdielnym od niekoho, od niečoho: reklama má značku o. od konkurencie; ľudí odlíšila od iných živých tvorov vzpriamená postava a funkčnosť rúk; zmeny v texte sú odlíšené červenou farbou
nedok.odlišovať


odlišovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. (od koho, od čoho; čím; v čom) ▶ byť rozdielnym, inakším pri vzájomnom porovnávaní, odchyľovať sa; syn. líšiť sa; op. zhodovať sa: o. sa správaním, výzorom; o. sa v detailoch; v názoroch sa odlišujú; kone sa výrazne odlišujú veľkosťou; publikácia sa grafickou úpravou odlišuje od predchádzajúcich titulov; [...] za dva roky postavili dom, ktorý sa odlišoval od všetkých ostatných domov na ulici. [S. Rakús]; [...] na krku mu visel náhrdelník a od súkmeňovcov sa odlišoval bohatším tetovaním. [V. Krupa]; Museli sme byť milí, čím sme sa odlišovali od iných predavačov. [Pt 1997]dok.odlíšiť sa


odlišovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. 1. (čo (od čoho), koho (od koho)) ▶ (o ľuďoch) uvedomovať si, rozpoznávať (vzájomné) rozdielne znaky, vlastnosti v porovnaní s inými; syn. rozlišovať, rozoznávať, rozpoznávať: treba o. podstatné od nepodstatného; je dôležité o. svoje priania od možností; o. poctivé nadobúdanie majetku od bezohľadného; menovcov v obci odlišovali pomocou prímena; Myslím však, že je dôležité a spravodlivé odlišovať čestných ľudí od nečestných. [KŽ 1968]
2. (koho (od koho, od čoho); čo (od čoho)) ▶ (o veciach, o javoch) robiť (vzájomne) odlišným, rozdielnym od niekoho, od niečoho: reč nás odlišuje od ostatného živočíšneho sveta; reálne ciele ho odlišujú od iných politikov; postavičky vo videohre odlišuje len farba trička; Premýšľal o svojich mužských predkoch a vlastnostiach, ktoré ich spájali a odlišovali od iných. [L. Ballek]; Dôležité je mať štýl, lebo práve to nás navzájom odlišuje. [Sme 1997]; Dôkaz je jadrom matematiky. To ju odlišuje od ostatných vied. [DF 2001]
dok.odlíšiť

odlíšiť p. rozoznať 1


odlíšiť sa p. rozísť sa 2


rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sa rozbehať sa rozutekať sa rozletieť sa roztrieliť sa rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť sa roztratiť saexpr.: rozliezť sa roztárať sa roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať sa roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sa rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať sa porozchodiť saexpr.: porozbiehať sa potratiť sa poroztrácať sa porozbehúvať sa porozbehávať sa porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sa nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť odlíšiť rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznať poznať spoznať spozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadať postrehnúť všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odlíšiť, odlíšiť sa p. odlišovať, odlišovať sa


odlišovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho od koho, čo od čoho) uvedomovať si rozdielnosť, rozličnosť niekoho al. niečoho v porovnaní s iným, rozoznávať, rozlišovať: o. farby, tóny, tvary; o. dobrého človeka od zlého; o. zdanie od skutočnosti;

dok. odlíšiť, -i, -ia

|| odlišovať sa (od koho, od čoho, čím) byť rozdielny, rozličný, odchyľovať sa, líšiť sa, rozlišovať sa: Vendel sa od neho ničím neodlišoval. (Jil.) Ležal na bielych hlavniciach, od ktorých sa jeho bledá tvár málo odlišovala. (Jégé) Lavice sa od seba odlišujú len tým, akej hodnoty ľudia na nich sedia. (Heč.);

dok. odlíšiť sa

byť možné ľahko odlíšiť être possible de distinguer facilement
je možné objektívne odlíšiť est impossible de distinguer objectivement
je možné odlíšiť hodnotu est impossible de distinguer la valeur
odlíšiť od informácií požadovaných distinguées des informations requises
odlíšiť od rodičovskej dovolenky distingué du congé parental
odlíšiť tri skupiny podnikov distinguer trois groupes d'entreprises
zreteľne odlíšiť od informácií clairement distinguées des informations

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu